GAZVY A SARIJE

Sefer, gazva a sarija

Aby udržal v Medine poriadok a bezpečnosť a sledoval stav nepriateľov, Sláva vesmíru (sallalláhu alejhi va sallam) zostavoval sarije (útočné oddiely, čaty), to jest malé vojenské jednotky. Počet tých, ktorí sa zúčastňovali na týchto sarijách, ktoré Rasululláh vysielal proti neveriacim bez toho, aby sa na nich osobne zúčastnil, sa pohyboval od piatich do štyristo. Boje, na ktorých sa Prorok zúčastnil a ktoré osobne viedol, sa nazývajú gaza (gazva). Odchod vojska do boja sa nazýva sefer a vojnový stav seferberlik (mobilizácia).

Náš milovaný Prorok, aby zabránil náhlym útokom nepriateľa, zaviedol v Medine držanie stráží, vysielal hliadky a tak prijal potrebné bezpečnostné opatrenia.

Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) viedol dvadsaťsedem gaziev. Sú to: Abvá (Vaddán), Buvát, Prvý Badr (Safván, Skorý Badr), Zu l-Ušajra, Badr (Badr al-Kubrá), Karkarat al-Kudr, Banú Kajnuká, Savík, Gatafán (Anmár, Zí Amr), Bahrán (Banú Sulajm, Nadžrán), Uhud, Hamrá al-Asad, Banú Nadír, Malý Badr (Badr as-Sugrá), Zát ar-Riká, Dúmat al-Džandal, Murajsí (Banú Mustalik), Chandak (Ahzáb), Banú Kurajza, Banú Lihján, Gába (Zí Karad), Chajbar, Vádí l-Kurá, dobytie Mekky, Hunajn, Táif a Tabúk.

Iba v deviatich z týchto gaziev došlo k boju. Sú to: Badr (Badr al-Kubrá), Uhud, Murajsí (Banú Mustalik), Chandak (Ahzáb), Banú Kurajza, Chajbar, Vádí l-Kurá, Hunajn a Táif. Mekka bola dobytá bez boja a všetci jej obyvatelia prijali islam.

V ostatných gazvách nedošlo k nijakej zrážke: v niektorých bola uzavretá zmluva, v niektorých sa nepriateľ vzdal; časť neveriacich sa neodvážila postaviť islamskému vojsku a väčšina neveriacich, len čo sa dopočula, že islamské vojsko prichádza, utiekla do hôr a stratila sa.

Týmto výrokom nachádzajú všetky štáty úspech a spásu:
„Buď pripravený na vojnu, ak chceš mier a pokoj.“
Abdülhak Molla

„Aj vy bojujte na ceste Alaha ta’ala proti tým, ktorí proti vám bojujú. Ale neprekračujte hranicu a nepreháňajte“ Bakara: 190

Sarije, ktoré vyslal Rasululláh

Prvé sarije – oddiel hazrat Hamzu

Polyteistov bolo treba oslabiť obchodne a hospodársky a priviesť ich k rozumu. Na to bolo potrebné prerušiť obchodné cesty do Sýrie. V tom čase sa doniesla správa, že neďaleko Mediny prechádza jedna polyteistická karavána. Na začiatku ramadánu, v siedmom mesiaci prvého roka po hidžre, náš milovaný Prorok prikázal, aby sa hneď vykonali prípravy na výpravu, a hazrat Hamzu ustanovil za veliteľa tridsiatich jazdcov. Keď mu poradil, aby sa bál Alaha ta’ala a aby s tými, ktorí sú pod jeho velením, zaobchádzal dobre, povedal: „Vyrazte na gazvu na ceste Alaha ta’ala s menom Alaha ta’ala! Bojujte proti tým, ktorí neuznávajú Alaha ta’ala…“ Hazrat Hamzovi dal bielu zástavu a odprevadil ho.

Hazrat Hamza vyrazil s jazdcami pod svojím velením proti polyteistickej karaváne, ktorú strážilo tristo jazdcov. Keď karavána na ceste z Damasku do Mekky dorazila na miesto zvané Síf al-Bahr, stretla sa s mudžáhidmi. Slávni sahábovia sa hneď zoradili do bojového šíku a pripravili sa na boj. Vtedy prišiel Madždí ibn Amr Džuhaní, ktorý sa tam práve nachádzal, a postavil sa medzi nich. Madždí ibn Amr Džuhaní bol spojencom oboch strán. Keď videl, že moslimov je veľmi málo a polyteistov veľa, pomyslel si, že moslimovia by mohli byť porazení. Dúfajúc, že moslimský štát bude trvať naveky, sprostredkoval medzi nimi a odvrátil obe strany od boja. Potom sa hazrat Hamza a jeho druhovia vrátili do Mediny. Keď Prorokovi oznámili, čo Madždí urobil, vyjadril spokojnosť a povedal: „Vykonal požehnaný, dobrý a správny skutok.“1

Oddiel Ubajdu ibn Hárisa

Potom sarije neustávali. Hazrat Ubajdovi ibn Hárisovi dali pod velenie šesťdesiat alebo okolo osemdesiat mudžáhidov a poslali ho do Rábigu. Len čo sa obe vojská stretli, obe strany začali po sebe strieľať šípy. Prvý šíp v islamskom vojsku vystrelil Sa’d ibn Abí Vakkás. Dvesto polyteistov pod velením Abu Sufjána sa v domnení, že väčšia časť islamského vojska je v zálohe, moslimov zľaklo a hľadalo záchranu v úteku.2

Budeme bojovať na Alahovej ceste, dosiahneme slávu, slávu…
Vo vznešenom Koráne nám víťazstvo sľubuje hazrat Jazdán.

„Vyrazte na gazvu na ceste Alaha ta’ala s menom Alaha ta’ala! Bojujte proti tým, ktorí neuznávajú Alaha ta’ala“ Hadís šaríf

Rasululláhove gazvy

Prvé gazvy – výprava do Vaddánu

Nazýva sa aj výprava do Abvá. Je to prvá Rasululláhova gazva. Odohrala sa v dvanástom mesiaci po hidžre. V Medine zostal ako zástupca hazrat Sa’d ibn Ubáda. So šesťdesiatimi mužmi vytiahli proti Kurajšovcom a kmeňu Banú Damra. Zástavu niesol hazrat Hamza. Na Mekkáncov nenarazili. Prišli na miesto zvané Vaddán. S kmeňom Banú Damra uzavreli písomnú zmluvu. Podľa nej:

1. Damrovci za nijakých okolností nebudú pomáhať nepriateľovi,

2. život a majetok Damrovcov budú pod ochranou moslimov,

3. naproti tomu, keď ich Prorok zavolá do nejakého boja, Damrovci mu hneď prídu na pomoc.

Výprava do Buvátu

Táto gazva je druhou Rasululláhovou gazvou. Bol mesiac rabí al-avval druhého roka po hidžre. V Medine zostal ako zástupca hazrat Sáib ibn Usman ibn Mazún. Keď sa dozvedeli, že polyteistická karavána so sto mužmi pod vedením Abu Sufjána ide s dvetisícpäťsto ťavami do Damasku, vytiahli s dvesto mužmi proti kurajšovskej karaváne. Hoci všetko prehľadali krok za krokom až po vrch Buvát, polyteistov sa im zastihnúť nepodarilo.

Výprava do Zu l-Ušajra

Uskutočnila sa na začiatku šestnásteho mesiaca po hidžre. Prišla správa, že veľká obchodná karavána mekkánskych polyteistov ide pod velením Abu Sufjána do Damasku. Rasululláh nechal na svojom mieste ako zástupcu Abu Salamu ibn Abdulasada. Zástavu dal hazrat Hamzovi (radijalláhu anhu). Mali tridsať tiav, na ktorých sa pri jazde striedali. So stopäťdesiatimi alebo asi dvesto mudžáhidmi prišli na miesto zvané Ušajra a niekoľko dní čakali. Karavánu nebolo možné zastihnúť. Uzavreli mier s Mudlidžovcami a vrátili sa do Mediny.

Prvá výprava k Badru

Nazýva sa aj výprava do Safvánu. Sotva prešlo niekoľko dní od návratu z výpravy do Buvátu, prišla správa, že Kurajšovec menom Kurz ibn Džábir Fihrí so svojimi mužmi prepadol vrch Džamma a odohnal odtiaľ hovädzí dobytok a ťavy, ktoré sa tam pásli.

Náš Prorok nechal na svojom mieste ako zástupcu Zajda ibn Hárisu a s niekoľkými sahábmi vyrazil na miesto udalosti. Zástavu tentoraz dal hazrat Alimu.

Keď mudžáhidi prišli na miesto udalosti, Kurz a ostatní už zvieratá nechali tak a zahladili svoje stopy. Hoci až po badrské údolie Safván obrátili každý kameň, nenašli ich.

Oddiel Abdulláha ibn Džahša (sarija Batn Nachla)

Prorok chcel jedného dňa poslať do Nachly sariju, aby sledovala kurajšovských polyteistov. Za veliteľa vojakov, ktorých mal poslať, chcel ustanoviť hazrat Abu Ubajdu ibn Džarráha. Keď Abu Ubajda ibn Džarráh dostal tento príkaz, začal plakať od bolesti, že bude ďaleko od nášho Proroka.

„Blažení sú tí, ktorí zomrú na ceste hadžu, a tí, ktorí vedú gazvu na Alahovej ceste!“ Hadís šaríf

Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) namiesto neho ustanovil za emíra hazrat Abdulláha ibn Džahša.3

Abdulláh ibn Džahš patril k tým, ktorí žili islam s nadšením. Keď prijal islam, neveriaci mu spôsobovali nepredstaviteľné muky, on sa im však postavil silou imánu a vytrvalo znášal ich týranie. Preto Prorok o ňom povedal svojim sahábom: „On je ten z vás, kto najviac znáša a vydrží hlad a smäd.“ Abdulláh ibn Džahš, odkedy počul radostné zvesti, ktoré Rasululláh dal o šahídoch, vždy túžil stať sa šahídom. V bojoch hrdinsky bojoval v prvých radoch.

Hazrat Abdulláh ibn Džahš rozpráva: „V ten deň, keď Rasul alejhis-salám vykonal nočný (išá) namaz, zavolal ma k sebe a povedal: ‚Príď ku mne zavčasu ráno. Nech máš pri sebe aj zbraň. Pošlem ťa jedným smerom.‘

Keď sa rozvidnelo, išiel som do mešity. Mal som na sebe meč, luk, šípy a vak a pri sebe aj štít. Rasul alejhis-salám, keď viedol ranný (subh) namaz, odišiel domov. Keďže som prišiel skôr, čakal som pred dverami. Našiel niekoľkých muhádžirov, ktorí mali ísť so mnou. So slovami: ‚Ustanovil som ťa za veliteľa nad týmito ľuďmi‘ mi dal jeden list a povedal: ‚Choď! Keď budeš cestovať dve noci, otvor list. Konaj tak, ako je v ňom prikázané.‘ Spýtal som sa: ‚Ó Rasulalláh! Ktorým smerom mám ísť?‘ Povedal: ‚Drž sa cesty Nadždíja. Zamier k Rakíji, k studni!‘“

Keď bol Abdulláh ibn Džahš určený na výpravu do Nachly, prvý raz mu bol daný titul Amír al-muminín. Bol prvým emírom v islame, ktorého nazývali týmto menom. Keď so svojím oddielom ôsmich alebo dvanástich mužov po dvoch dňoch prišli na miesto Malal, otvoril list, v ktorom bolo napísané:

„Bismilláhi r-rahmáni r-rahím. Keď prečítaš tento list, choď s menom a požehnaním Alaha ta’ala, kým nezostúpiš do údolia Nachla medzi Mekkou a Táifom. Nenúť nikoho zo svojich druhov, aby išiel s tebou! Sleduj Kurajšovcov v údolí Nachla a kurajšovskú karavánu, pozoruj ich a dohliadaj na nich. Posielaj nám o nich správy.“

Amír al-muminín hazrat Abdulláh ibn Džahš, keď list prečítal, povedal: „Sme služobníci Alaha ta’ala a všetci sa k Nemu navrátime. Počul som a poslúcham. Splním príkaz Alaha ta’ala a Jeho milovaného Rasula,“ a list pobozkal a položil si ho na hlavu. Potom sa obrátil k druhom a povedal: „Kto z vás túži stať sa šahídom, nech ide so mnou. Kto nechce ísť, môže sa vrátiť. Nikoho z vás nenútim. Ak nepôjdete, pôjdem sám a splním príkaz Rasula alejhis-salám.“ Druhovia mu všetci jednohlasne odpovedali: „Počuli sme príkazy Proroka. Poslúchame Alaha ta’ala, Rasululláha (sallalláhu alejhi va sallam) aj teba. Choď, kam chceš, s požehnaním Alaha ta’ala.“

Toto malé vojsko, v ktorom bol aj hazrat Sa’d ibn Abí Vakkás, vyrazilo smerom k Hidžázu a prišlo do Nachly. Skryli sa na jednom mieste a začali sledovať Kurajšovcov, ktorí tadiaľ prechádzali. Vtom sa objavila jedna kurajšovská karavána. Jej ťavy boli naložené. Mudžáhidi sa ku karaváne priblížili a pozvali ľudí do islamu, a keď to neprijali, začali boj. Jedného zabili, dvoch zajali a jedného, keďže bol na koni, nedostihli. Všetok majetok neveriacich pripadol mudžáhidom. Abdulláh ibn Džahš oddelil z tejto koristi pätinu pre Rasululláha. To bola prvá korisť, ktorú moslimovia získali.4

Prorok vysvetlil zajatcom islam a pozval ich, aby prijali imán. Hakam ibn Kajsán prijal islam. Usman ibn Kajsán islam odmietol a odišiel do Mekky.

Masdžid al-Kiblatajn

Odvtedy, čo náš milovaný Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) vykonal hidžru do Mediny al-Munavvara, prešlo sedemnásť mesiacov. Dovtedy vykonával namaz vždy obrátený k Bajt al-makdis vo svätom Jeruzaleme (Kuds). V tých dňoch sa k Rasululláhovi doniesli slová Židov: „Aké čudné! Jeho náboženstvo sa líši od nášho, a jeho kibla je ako naša!“ Tieto reči ranili jeho požehnané srdce.

Jedného dňa, keď prišiel Džibríl alejhis-salám, povedal mu: „Ó Džibríl! Želám si, aby Alah ta’ala obrátil moju tvár od kibly Židov ku Kábe.“

Džibríl alejhis-salám odpovedal: „Ja som iba služobník. Pros o to Alaha ta’ala!“

Potom bol zjavený 144. ajat súry al-Bakara. Bolo povedané: „(Ó Môj Habíb! Aby prišlo zjavenie,) veru vidíme, ako ustavične obraciaš tvár k nebu. Preto ťa obrátime ku kible, s ktorou budeš spokojný. Obráť teraz svoju tvár smerom k Masdžid al-Harám (ku Kábe). (Ó veriaci!) Aj vy, kdekoľvek budete, obracajte pri namazoch svoje tváre tým smerom. Niet pochýb, že tí, ktorým bola daná Kniha, iste vedia, že táto zmena kibly je pravdou od ich Pána. A Alah ta’ala nie je nepozorný k tomu, čo robia.“

Keď bol tento vznešený ajat zjavený v polovici mesiaca ša’bán, v utorok, Rasululláh viedol svojich sahábov v mešite Banú Salima pri poludňajšom alebo popoludňajšom namaze. Keď bol v treťom rak’ate namazu, bolo mu prikázané obrátiť sa ku Kábe. Len čo prijal zjavenie, obrátil sa ku Kábe al-Muazzama. Aj vznešení sahábovia, nasledujúc Habíba al-akram, sa obrátili tým smerom. Odvtedy sa táto mešita nazýva Masdžid al-Kiblatajn, to jest „mešita s dvoma kiblami“.

Rasululláh išiel aj do Kubá, svojimi požehnanými rukami nanovo urobil mihráb mešity, ktorá bola postavená ako prvá, a obnovil jej múry.5

„Ó Džibríl! Želám si, aby Alah ta’ala obrátil moju tvár od kibly Židov ku Kábe“ Hadís šaríf

Prvou kiblou moslimov bola mešita Masdžid al-Aksá, ktorá leží na severozápade. Bola aj kiblou Židov. Židia so slovami: „Moslimovia sa obracajú k našej kible“ zosmiešňovali vznešených sahábov. Náš milovaný Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) sa modlil k Džanáb al-Hakkovi a prosil, aby našou kiblou bola Kába al-Muazzama. Keď Rasululláh v tejto mešite viedol poludňajší namaz (podľa iného podania popoludňajší namaz) a bol zjavený vznešený ajat, ktorého význam je „Obráťte sa ku Kábe“, obrátili sa ku Kábe al-Muazzama, ktorá leží na juhovýchode. Preto sa táto mešita nazýva Masdžid al-Kiblatajn, čo znamená „mešita s dvoma kiblami“.