UDALOSŤ PRI BI’R MA’ÚNA

V tom istom roku, v mesiaci safar, prišiel do Mediny Abu Bará Ámir ibn Málik, náčelník Ámirovcov z arabskej oblasti Nadžd. Navštívil Rasula al-akram (sallalláhu alejhi va sallam). Prorok mu vysvetlil islam a poradil mu, aby sa stal moslimom. Abu Bará sa moslimom nestal, ale povedal, že islam je krásne a vznešené náboženstvo. Okrem toho požiadal, aby do Nadždu poslal niekoľkých sahábov, aby sa tam šíril islam. Náš milovaný Prorok povedal: „Neverím obyvateľom Nadždu, pokiaľ ide o ľudí, ktorých pošlem!“ Ámir povedal: „Ja ich vezmem pod svoju ochranu. Potom im nikto nebude môcť ublížiť.“

Vodca svetov prijal tento pevný záväzok a pripravil posolstvo sedemdesiatich mužov z radov sahábov Suffy. Tí v noci recitovali vznešený Korán. Všetci boli háfizmi Koránu. Nazývali ich sahábovia kurrá. Mená niektorých z nich sú: Ámir ibn Fahr, Amr ibn Zamrí, Atíja ibn Abdulláh, Anas ibn Muávija, Hakam ibn Kajsán, Háris ibn Simma, Ka’b ibn Zajd, Málik ibn Sábit, Munzir ibn Amr, Ráfi ibn Mazil, Saíd ibn Huzám, Salím ibn Milhán, Suhajl ibn Ámir, Tufajl ibn As’ad, Urva ibn Salt (radijalláhu ta’ala anhum). Na Rasululláhov príkaz sa vydali na cestu pod velením hazrat Munzira ibn Amra. Rasululláh dal napísať aj listy a poslal ich náčelníkom Banú Amr a Banú Nadžd.

Abu Bará, ktorý chcel, aby jeho kmeň bol poctený islamom, sa vydal na cestu pred sahábmi Suffy, prišiel k svojmu kmeňu, povedal, že posolstvo vzal pod svoju ochranu, a varoval, aby sa ich nikto nedotkol. Všetci okrem jeho synovca Ámira ibn Tufajla súhlasili, že sa ich nedotknú. Ale Ámir ibn Tufajl ozbrojil mužov z troch kmeňov, postavil sa na ich čelo a obkľúčil vznešených sahábov, ktorí prišli k Bi’r Ma’úna. Sahábovia, obkľúčení zo všetkých štyroch strán, siahli po mečoch a všetci hrdinsky bojovali do poslednej kvapky krvi. Všetci okrem dvoch vypili šerbet šahádatu. Hazrat Amra ibn Umajju zajali. Hazrat Ka’ba ibn Zajda nechali ležať, lebo si mysleli, že je mŕtvy.

Posledné slová týchto požehnaných sahábov, ktorí padli ako šahídi, boli: „Pane môj! Teraz niet nikoho okrem Teba, kto by Rasululláhovi oznámil náš stav. Odovzdaj mu náš salám!“ V tej chvíli prišiel Džibríl alejhis-salám, veľmi smutný, k Prorokovi, odovzdal ich salám a povedal: „Stretli sa s Alahom ta’ala. Alah ta’ala je s nimi spokojný a aj oni sú spokojní s Alahom ta’ala.“

Keď náš milovaný Prorok odpovedal: „Va alejhis-salám,“ obrátil sa veľmi smutný k vznešeným sahábom a oznámil im, čo sa stalo: „Vaši bratia sa stretli s polyteistami. Polyteisti ich posekali a prebodali kopijami…“

„Oni (šahídi od Bi’r Ma’úna) sa stretli s Alahom ta’ala. Alah ta’ala je s nimi spokojný a aj oni sú spokojní s Alahom ta’ala“ Hadís šaríf

Udalosť pri Bi’r Ma’úna

Tvoja duša je bodom Alahovho nuru, ó Rasulalláh,
tvoja krása dušu povznáša a srdcia otvára, ó Rasulalláh.
Narodenie tvojej osoby, ktorá nesie znamenia milosti,
rozohnalo tmu neviery – to vie každý veriaci, ó Rasulalláh.
V ružovej záhrade proroctva si ty ružový ker,
a predsa posledný výhonok, ktorý Alah vypestoval – si ty, ó Rasulalláh.
Daruj štedrosť, ó Vodca môj, vznešený dôkaz Pána!
Na Nedžíbovu bolesť je tvoja hojná milosť (fajz) liekom, ó Rasulalláh.
Sultan III. Ahmed (Necîb)

Pri tejto udalosti, kým bojoval s nepriateľom, vrazil hazrat Ámirovi ibn Fuhajrovi kopiju do chrbta istý muž menom Džabbár. V tej chvíli hazrat Ámir povedal: „Pri Alahovi, získal som džannu!“ Potom bol pred očami Džabbára a ostatných polyteistov vyzdvihnutý k nebu. Všetci sa tomu čudovali, ale moslimom sa z nich stal iba Džabbár, ktorý z neho urobil šahída.

Prorok sa nesmierne zarmútil pre udalosti pri Radží a Bi’r Ma’úna. Mesiac po každom namaze sa modlil proti kmeňom, ktoré spáchali tento bolestný čin, aby ich postihlo nešťastie. Alah ta’ala prijal modlitbu Svojho Rasula. Zoslal na tieto kmene strašné sucho a hlad. Potom ich postihla nákazlivá choroba a zomrelo sedemsto ľudí.1

Ty si lekár svetov a moje srdce je veľmi choré,
v nádeji, že nájde uzdravenie, priniesol som ho k tebe.
Na chrbte mám horu hriechov, od strachu mi tvár zožltla ako slama,
no nádej mám veľkú: priniesol som ho sem, aby hriechy zmizli.
Ó Sarvar al-álam! Som do teba zaľúbený a tebou uchvátený;
odlúčený od teba plačem dňom i nocou.
Tvoja veľká milosť je áb-i haját a ja som smädný;
ak nebude ani kvapka, zomriem, dušu vydám.
Chváliť ho podľa jeho mravov – márna je snaha,
a opísať ho slovami je ešte ťažšie.
Odpúšťa, je štedrý a taký veľkodušný: z vody perla,
z kameňa drahokam, z tŕnia ruža prichádza.
Ak slnko rozsieva nur, je to z jeho nurov,
kvapka rosy na ruži prichádza z jeho ružovej tváre.
Opísať ho je vznešenejšie ako toto,
ale ak poviem ešte viac, cudzinci to popierajú.
Svet do jednej čiastočky vtesnať by bolo možné,
ale opísať ho slovami je ešte ťažšie.
Mavláná Chálid Bagdádí

„Pri Alahovi, získal som džannu!“ Ámir ibn Fuhajra (radijalláhu anhu)

Gazva Banú Nadír