Oblasti, do ktorých boli vyslaní zberači zakátu
Hazrat Abu Músu Aš’arího poveril, aby v Mekke vyučoval vznešený Korán a náboženské veci.1 Abu Sufjána ibn Harba ustanovil za emíra Nadžránu v jemenskej provincii a Kasíra ibn Abdulláha mu určil za pomocníka. Keď boli záležitosti v Mekke vybavené, prišli do Marr az-Zahrán. Tam bola rozdelená aj zvyšná korisť. Potom sa Prorok so svojimi slávnymi sahábmi opäť vydal na cestu a koncom mesiaca zulka’da dorazili do Mediny. Z Mediny vyšli desiateho dňa požehnaného mesiaca ramadán, v stredu. Táto výprava trvala asi tri mesiace.
Jedného dňa, ponorený do mora smútku, zahĺbil som sa do myšlienok,
sám seba som stratil, zabudol som, kto som,
spomenul som si na svoje hriechy, zľakol som sa svojho konca,
vtedy som počul jedného sajjida, ako opakuje tento verš:
Ty si Ahmad, aj Mahmúd, aj Muhammad, vodca môj,
ty si náš sultán, ktorému Hakk pomáha, vodca môj.
My dúfame, zo zúfalstva nevzdycháme,
poklad imánu nepremárnime,
neopustíme tvoje dvere, aby sme útočisko hľadali u cudzích,
v tvojom tieni na nikoho iného nehľadíme.
Ty si Ahmad, aj Mahmúd, aj Muhammad, vodca môj,
ty si náš sultán, ktorému Hakk pomáha, vodca môj.
Şeyh Galib
Niektoré udalosti ôsmeho roku po hidžre
Štyria muži z kmeňa Banú Sa’laba prišli na Rasululláhovo zhromaždenie. Povedali: „Poslal nás náš ľud. Počuli sme, že islam nie je úplný, ak sa nevykoná hidžra.“ On povedal: „Kdekoľvek ste, buďte bohabojní; aj keď nevykonáte hidžru, neuškodí vám to. Vášmu náboženstvu ani vášmu ľudu nebude na škodu.“ Potom ich poslali do domu Ramly bint Háris a pripravili im hostinu. Potom dali každému z nich po štyri ukíje striebra a dovolili im vrátiť sa domov. V tom istom roku zosnula Rasululláhova (sallalláhu alejhi va sallam) dcéra Zajnab. Zhotovili pre ňu tábút (nosidlá s krytom). Prvý tábút v islame bol zhotovený pre ňu. Bola manželkou Abu l-Ása. Keď ju v čase Badru vyprevádzal z Mekky do Mediny, Habbár cestou hodil kopiju na ťavu hazrat Zajnab. Keď spadla z ťavy, potratila dieťa a ochorela. To bola príčina jej smrti. Zostali po nej dve deti. V tom roku, v mesiaci zulhidždža, sa narodil Rasululláhov syn Ibráhím. Jeho matkou bola pani Márija (radijalláhu ta’ala anhá). Abu Ráfi prišiel a priniesol radostnú zvesť. Preto Rasululláh prepustil jedného otroka na slobodu. Ako akíku obetoval jedného barana. Dal dieťaťu oholiť hlavu a ako almužnu (sadaku) rozdal toľko striebra, koľko vážili jeho vlasy.
Dôležité udalosti deviateho roku po hidžre
V deviatom roku po hidžre, na začiatku mesiaca muharram, Vodca svetov určil kmeňom zberačov zakátu (ámilov, sá’íov). Pokiaľ to bolo možné, každý kmeň dostal ámila zo svojich radov. Ibn Husajba Aslamího poslal ku kmeňom Aslam a Gifár, Abbáda ibn Bišra k Banú Sulajm a Muzajna, Amra ibn Ása ku kmeňu Fazára, Dahháka ibn Sinána k Banú Kiláb, Ráfiho ibn Maknata Džuhaního ku kmeňu Džuhajna a Bišra ibn Sufjána Ka’bího k Banú Ka’b a Banú Tamím.
O rok neskôr obyvatelia Táifu poslali do Mediny posolstvo zo šiestich mužov k nášmu milovanému Prorokovi, aby sa stali moslimami. Keď Vodca svetov o rok skôr odchádzal z Táifu, modlil sa: „Pane môj! Ukáž Sakífu správnu cestu, priveď ich k nám.“ A hľa, teraz ľudia zo Sakífu prišli, aby sa stali moslimami. Rasul al-akram sa veľmi potešil, že sa stali moslimami, dal im niektoré výsady a vrátil ich do Táifu. Za správcu im ustanovil hazrat Usmana ibn Abi l-Ása.2
Smrť Nadžášího
Bol mesiac radžab deviateho roku po hidžre. Jedného dňa Rasululláh povedal svojim sahábom: „Dnes odišiel na áchiru jeden váš dobrý brat. Vstaňte a vykonajte zaňho pohrebný (džanáza) namaz.“ Prorok ako imám viedol pohrebný namaz v neprítomnosti (gáib). Potom povedal: „Prosili sme Alaha ta’ala o odpustenie pre vášho brata Nadžášího Ashamu.“
O niečo neskôr sa zo správy, ktorá prišla z Habeša, dozvedeli, že Nadžáší Ashama (rahmatulláhi ta’ala alejh) odišiel na áchiru. Bolo to v ten istý deň, keď Prorok v Medine vykonal jeho pohrebný namaz.3
„Kdekoľvek ste, buďte bohabojní; aj keď nevykonáte hidžru, neuškodí vám to. Vášmu náboženstvu ani vášmu ľudu nebude na škodu“ Hadís šaríf
Nech je môj život obetou na tvojej ceste,
krásneho mena, aj sám krásny, Muhammad,
príď, prihovor sa za svojho nepatrného služobníka,
krásneho mena, aj sám krásny, Muhammad.
Veľa trápenia má ten, kto je veriaci,
na áchire bude mať radosť a rozkoš,
Mustafa osemnástich tisícov svetov,
krásneho mena, aj sám krásny, Muhammad.
Ten, kto prešiel sedem nebies, kto nad Kursím kráčal,
kto pri Mi’rádži od Hakka svoju ummu vyprosil –
krásneho mena, aj sám krásny, Muhammad.
Čo si Júnus počne s oboma svetmi bez teba,
ty si pravý prorok, bez pochýb a bez váhania,
kto ťa nenasleduje, odíde bez imánu,
krásneho mena, aj sám krásny, Muhammad.