HADŽ SA STÁVA FARDOM

Vyslanie hazrat Abu Bakra a hazrat Aliho na hadž

V tom roku sa vznešení sahábovia pod vedením hazrat Abu Bakra ako emíra vydali do Mekky v karaváne s tristo mužmi. V tom čase boli zjavené prvé vznešené ajaty súry al-Bará’a. V nich boli oznámené niektoré ustanovenia o zmluvách. Aby tieto ustanovenia vyhlásil, náš milovaný Prorok poslal do Mekky aj hazrat Aliho.2

Podľa jedného zvyku rozšíreného v tom čase medzi Arabmi, keď sa uzavrela zmluva alebo keď sa uzavretá zmluva rušila, vyhlásil to osobne ten, kto ju uzavrel, alebo niektorý jeho príbuzný, ktorého určil. Prorok na túto úlohu poslal hazrat Aliho do Mekky za pútnickou karavánou. Hazrat Ali dostihol karavánu a spolu vstúpili do Mekky.3 Hazrat Abu Bakr predniesol chutbu a vysvetlil uctievanie hadžu. Vznešení sahábovia (alejhimu r-ridván) vykonali hadž podľa pravidiel, ktoré sa naučili. Kým sa vykonávalo uctievanie hadžu, aj hazrat Ali predniesol chutbu v Miná, na mieste nazývanom Džamrat al-Akaba. Svoju chutbu začal takto:

„Ó ľudia! Mňa k vám poslal Rasululláh.“ Potom zarecitoval prvý vznešený ajat súry al-Bará’a. Potom povedal: „Bolo mi prikázané oznámiť vám štyri veci.“ Tie štyri veci boli tieto:

1. Nikto okrem veriacich nemôže vstúpiť do džanny.

2. Po tomto roku sa ani jeden polyteista nesmie priblížiť ku Kábe.

3. Nikto nebude vykonávať taváf okolo Káby nahý. (Vtedy polyteisti vykonávali taváf okolo Káby nahí.)

4. Kto má s Rasululláhom zmluvu, tá zmluva platí, kým jej neuplynie lehota. Ostatným je daná lehota štyroch mesiacov. Potom nemá ani jeden polyteista ani zmluvu, ani ochranu.

„Sú v ňom (v Kábe) jasné znamenia – Ibráhímovo stanovište (makám). Kto doň vstúpi, ten je v bezpečí pred útokom. Hadž (a návšteva) tohto Domu je právom Alaha ta’ala voči ľuďom, fard pre tých, ktorí majú možnosť cesty k nemu (ktorí sú toho schopní)“ Ál Imrán: 97

Od toho dňa neprišiel ku Kábe ani jeden polyteista a nikto nevykonával taváf okolo Káby nahý. Keď boli tieto veci oznámené, väčšina polyteistov prijala islam. Keď bol fard hadžu splnený, hazrat Abu Bakr a hazrat Ali sa vrátili do Mediny so vznešenými sahábmi, ktorí boli s nimi.4

Sarija Chálida ibn Valída do Jemenu

Náš milovaný Prorok v desiatom roku po hidžre, v mesiaci rabí al-avval, poslal Chálida ibn Valída so štyristo mudžáhidmi, aby pozval do islamu synov Hárisa ibn Ka’ba, ktorí žili v okolí Jemenu. Na príkaz Rasululláha hazrat Chálid ibn Valíd pozýval tento kmeň do islamu tri dni po sebe. A oni pozvanie prijali a stali sa moslimami.

Z prameňa slnka neprestajne zostupuje čistá voda fajzu,
kedykoľvek ju potrebuje staviteľ, čo tvoj hrob obnovuje – voda.
Strach z džahannamu vrhol oheň smútku do môjho horiaceho srdca;
dúfam, že mrak tvojej štedrosti na ten oheň vyleje vodu.
Z požehnania chvály teba sa Fuzúlího slová stali perlou,
ako sa v kráľovskú perlu z aprílového mraku premení voda.
Keď sa v deň zhromaždenia zo sna ľahostajnosti zobudia
a keď bdelé oči zo sĺz túžby vylievajú vodu,
dúfam, že v deň zhromaždenia nezostanem bez podielu,
že prameň stretnutia s tebou mne, smädnému po tvojej tvári, dá vodu.
Fuzûlî

Udalosti desiateho roku po hidžre

V desiatom roku po hidžre sa islam rozšíril po celom Arabskom polostrove. Ako v deviatom roku, aj v tom roku prichádzali ľudia zo všetkých krajov Arábie v skupinách do Mediny a súperili, aby boli poctení islamom a dosiahli večné šťastie. Teraz už v Arábii nebolo sily, ktorá by sa mohla moslimom postaviť, a islam zavládol na všetky strany. Iba niektoré židovské a kresťanské kmene sa nestali moslimskými.

V tom istom roku Rasul al-akram (sallalláhu alejhi va sallam) poslal list kresťanom Nadžránu a pozval ich do islamu. Oni vybrali štrnásť mužov a poslali ich do Mediny, aby zblízka preskúmali Rasululláhov stav. Po nejakom čase posolstvo uzavrelo mierovú zmluvu. Niektorí z nich sa neskôr sami od seba stali moslimami. V tom roku zomrel jemenský správca Bázán. Keď prišla správa o jeho smrti, Rasululláh rozdelil jeho krajinu a jednu časť dal jeho synovi Šahrovi, jednu časť Abu Músovi Aš’arímu, jednu časť Ja’lovi ibn Umajjovi a jednu časť Muázovi ibn Džabalovi.

Prorok v tom roku poslal správcov do všetkých krajov, do ktorých sa rozšíril islam. Aj hazrat Ali bol poslaný s tristo mužmi, aby pozval do islamu kmeň Mudlidž v Jemene. Oni sa najprv postavili na odpor a strieľali na islamské vojsko šípmi. Hneď im bolo odpovedané. Dvadsať mužov bolo zabitých. Väčšina sa rozutekala. Hazrat Ali (radijalláhu anhu) nedovolil sahábom prenasledovať nepriateľa. Dal im radu a znova ich pozval do islamu. Prijali to a uverili. Hazrat Ali a sahábovia sa hneď ponáhľali do Mediny a dostihli Rasululláha v Mekke. Aj v tom roku, ako v deviatom, naďalej prichádzali vyslanci. Jedni boli vyslanci Gámidu a druhí Banú Hanífa. Prišli na Rasululláhovo zhromaždenie a stali sa moslimami.

Fajrúz, syn sestry Nadžášího, prišiel a stal sa moslimom. Aj z Abdulkajsu prišlo posolstvo a jeho členovia sa stali moslimami.

V tom roku vo veku jedného a pol roka zosnul Rasululláhov syn Ibráhím. Keď Rasululláh stratil toto svoje drahé dieťa, požehnané oči sa mu naplnili slzami. Hazrat Ibráhíma pochovali na cintoríne Bakí vedľa Usmana ibn Mazúna. Je aj prvým, na ktorého hrob bola vyliata voda.5

Úbohá je tvoja umma, na jej hriechy nehľaď,
rukou nás neodožeň, v džahannamu nás túžbou nepáľ.
Zmiluj sa, amán, v ohni odlúčenia od teba nás nepáľ;
jedným slovom, svojho služobníka Gáliba plného hriechov neopúšťaj.
Ty si Ahmad, aj Mahmúd, aj Muhammad, vodca môj,
ty si náš sultán, ktorému Hakk pomáha, vodca môj.
Şeyh Galib

„Chráňte sa kliatby utláčaného. Medzi modlitbou utláčaného a Hakkom ta’ala niet závoja“ Hadís šaríf

Šírenie islamu na Arabskom polostrove