ROZLÚČKOVÝ HADŽ
V desiatom roku po hidžre sa Prorok pripravil na hadž a prikázal aj moslimom v Medine, aby sa pripravili na hadž. Poslal správu aj tým, ktorí žili mimo Mediny. Nato sa v Medine zhromaždili tisíce moslimov. Rasululláh kúpil sto tiav na obetu. Skôr ako sa vydal na cestu, vykonal gusl. Učesal si požehnané vlasy, navoňal sa príjemnými vôňami a obliekol si izár a ridá. Keď boli prípravy hotové, náš milovaný Prorok sa vydal z Mediny dvadsiateho piateho dňa mesiaca zulka’da po poludňajšom namaze s karavánou s viac ako tridsiatimi tisícami ľudí. Cez Šadžaru dorazili do Zu l-Hulajfy. Tam počet sahábov prekročil štyridsaťtisíc. Noc strávili tam. Náš milovaný Prorok si dal priviesť jednu zo sto tiav, ktoré viedol so sebou. Aby to bolo znamením obety, narezal jej pravú stranu hrbu, až vytiekla krv, zavesil jej na krk dve sandále a prikázal sahábom, aby aj oni urobili to isté. Vykonal namaz ihrámu s dvoma rak’atmi. Keď vzdal chválu a velebenie Alahovi ta’ala, Sarvar al-kájinát sa modlil: „Alah môj! Urob mi tento hadž mabrúrom a makbúlom (prijatým), v ktorom niet ani pokrytectva, ani predvádzania sa, ani hľadania slávy!“ Vstúpil do ihrámu, a keď mu to Džibríl alejhis-salám oznámil, začal nahlas vyslovovať talbiju. Keď sa k nemu pridali aj vznešení sahábovia, zem i nebo sa začali ozývať volaním talbije: „Labbajka, Alláhumma labbajk! Labbajka, lá šaríka laka labbajk! Inna l-hamda va n-ni’mata laka va l-mulk, lá šaríka lak!…“
Nasledovali cestu Bajdá a zamierili k Malalu. Sahábovia sa valili za ním ako prúd. Cestou sa k nim pripájalo stále viac ľudí. Keď prišiel do údolia Ravhá, kde vykonalo namaz takmer sedemdesiat prorokov, medzi nimi aj Músa alejhis-salám, Rasululláh povedal: „Toto údolie je jedným z údolí džanny.“ Tam vykonali namaz. Odtiaľ sa vydali k Munsarafu a ranný namaz vykonali v Asáse. Keď prišli do Lahj al-Džamal, prišlo mu nevoľno, dal si pustiť krv (hidžáma) a zastavil sa v Sukjá. Keď prišli do Abvá, kde zosnula jeho ctená matka hazrat Amina, navštívil jej hrob a plakal. Rozplakal aj tých, ktorí boli s ním. Potom došli do Talaát al-Jaman, Džuhfy, Gadír Chumm, Kudajdu a údolia Usfán. Tam Prorok povedal hazrat Abu Bakrovi: „Húd a Sálih alejhimas-salám tadiaľto prešli, opásaní plášťom (abá), v pestrej látke, na mladých ryšavých ťavách, ktorých ohlávky boli spletené z vlákien datľovej palmy, a vyslovovali talbiju na hadž.“1 Cez Ganím, Marr az-Zahrán a Šaríf dorazili do Zí Tuvá. Keď tam prenocovali a vykonali ranný namaz, prešli Hadžúnom a cez stúpanie Kadá vstúpili do Mekky. Po desaťdňovej ceste dorazili do Mekky štvrtého dňa mesiaca zulhidždža. Keď sa k nim pridali aj tí, ktorí prišli vykonať hadž z Jemenu a iných krajov, počet moslimov prekročil deväťdesiattisíc. (Podľa jedného podania ich bolo stoštrnásťtisíc a podľa iného asi stodvadsaťtisíc.)
„Alah môj! Urob mi tento hadž mabrúrom a makbúlom (prijatým), v ktorom niet ani pokrytectva, ani predvádzania sa, ani hľadania slávy!“ Hadís šaríf
Keď Rasululláh uvidel Bajtulláh, modlil sa takto:
„Alah môj! Rozmnož česť, vznešenosť, velebnosť a vážnosť tohto Domu. Rozmnož aj česť, velebnosť, úctu a dobrotu tých, ktorí ho uctievajú hadžom a umrou.“
Potom začal obrady hadžu (manásik). Počas hadžu býval v stane postavenom v Abtahu, medzi Mekkou a Miná. Náš milovaný Prorok odišiel ôsmeho dňa mesiaca zulhidždža (v deň tarvija) do Miná a deviateho (v deň arafa) na Arafát. Dorazil do údolia Urana uprostred údolia Arafát a tam sa zastavil. Popoludní na svojej ťave menom Kasvá predniesol Rozlúčkovú chutbu a rozlúčil sa so vznešenými sahábmi, radijalláhu anhum.2
PRIŠIEL SOM K TEBE!
Ó útočisko hriešnych, prišiel som, aby som sa k tebe utiekol!
Veľa zlého som urobil, prišiel som ťa prosiť!
Na temné miesta som zablúdil, do močiarov som upadol,
prišiel som k prameňu svetla, čo správnu cestu ožaruje.
Zostal mi jeden život, čo má vyjsť, ó duša všetkých duší!
Patrí sa azda povedať: „Prišiel som život obetovať“?
Lekár si tým, čo sú v núdzi, a ja som chorý na srdci.
Pre liek na ranu v srdci prišiel som klopať na tvoje dvere.
Chybou je k dverám štedrých niečo prinášať,
prišiel som bozkávať prach, ktorý si poctil svojím krokom.
Hriechov mám mnoho ako hora, tvár čiernu ako decht!
Prišiel som, aby som sa celkom zbavil toho bremena a tej čierňavy.
Všetky ich, pravdaže, očistí kvapka z mora tvojej štedrosti,
hoci je čierna ako moja tvár, s knihou svojich skutkov som prišiel.
Keby som len tvár k tvojmu prahu mohol priložiť, ó drahý, drahší než môj život,
čo sa vodou nedosiahne, dosiahne sa tým prachom!