DRUHÁ ČASŤ ŽIVOT V HROBE

Prorok je živý vo svojom hrobe

Proroci sú vo svojich hroboch živí životom, ktorý nepoznáme. Aj valíovia a šahídi sú živí. To, že sú živí, nie je len prázdna reč. Sú naozaj živí. V 169. vznešenom ajate súry Ál Imrán sa hovorí, podľa významu: „Nemyslite si, že tí, ktorí boli zabití na ceste Alaha ta’ala, sú mŕtvi! Oni sú živí u svojho Pána. Dostávajú obživu.“

Tento vznešený ajat oznamuje, že šahídi sú živí. A proroci sú, samozrejme, pred šahídmi a nad nimi. Podľa islamských učencov každý prorok odišiel na áchiru ako šahíd. Rasululláh vo svojej poslednej chorobe povedal: „Vždy som cítil bolesť z jedla, ktoré som zjedol v Chajbare.“1 Tento hadís šaríf oznamuje, že Rasululláh odišiel na áchiru ako šahíd. Preto aj z toho vidno, že Prorok je, tak ako všetci šahídi, živý vo svojom hrobe.

V hadíse šaríf, ktorý uvádzajú „Buchárí“ a „Muslim“, sa hovorí: „V noci Mi’rádžu ma previedli popri hrobe Músu (alejhis-salám). Vykonával namaz, stojac vo svojom hrobe.“2

V inom hadíse šaríf sa hovorí: „Alah ta’ala zakázal zemi, aby rozkladala telá prorokov.“3 Že je to pravda, učenci jednomyseľne potvrdzujú. V zbierkach „Buchárí“ a „Muslim“ je zapísané: „Alah ta’ala v noci Mi’rádžu poslal všetkých prorokov k nášmu Prorokovi. On bol ich imámom a vykonali namaz o dvoch rak’atoch.“

Namaz sa vykonáva s rukú a sadždou. Táto správa ukazuje, že ho vykonali živí, so svojimi telami. Aj to, že Músa alejhis-salám vykonával namaz vo svojom hrobe, ukazuje to isté. V poslednom zväzku knihy „Miškát“, na konci prvého oddielu kapitoly o Mi’rádži, v hadíse šaríf, ktorý oznámil Abu Hurajra a ktorý je prevzatý od Muslima, sa hovorí: „Alah ta’ala mi ukázal. Músa (alejhis-salám) vykonával namaz postojačky; bol štíhly. Vlasy nemal ani strapaté, ani rozpustené. Bol ako nejaký hrdina z kmeňa Šanúa. Ísa (alejhis-salám) sa podobal na Urvu ibn Masúda Sakafího.“4 Šanúa je meno dvoch kmeňov v Jemene. Tieto hadísy šaríf ukazujú, že proroci sú živí u svojho Pána. Ich telá sa stali jemnými (latíf) ako ich duše. Nie sú husté ani tvrdé. Možno ich vidieť v hmotnom aj v duchovnom svete. Preto možno prorokov vidieť dušou aj telom. V hadíse šaríf sa oznamuje, že Músa a Ísa alejhimas-salám vykonávali namaz. Vykonávať namaz znamená robiť rôzne pohyby. Tieto pohyby sa robia telom, nerobia sa dušou. To, že Prorok o Músovi alejhis-salám povedal: „Videl som ho, bol strednej postavy, štíhly, s upravenými vlasmi,“ ukazuje, že videl jeho telo, a nie dušu.

„Nemyslite si, že tí, ktorí boli zabití na ceste Alaha ta’ala, sú mŕtvi! Oni sú živí u svojho Pána. Dostávajú obživu“ Ál Imrán: 169

Imám Bajhakí povedal: „Keď sú proroci uložení do hrobu, ich duše sa vracajú do ich tiel. My ich nemôžeme vidieť. Sú neviditeľní ako anjeli. Môžu ich vidieť len vyvolení ľudia, ktorým to Alah ta’ala daruje ako karámat.“ Aj imám Sujútí to tak oznámil. Mnohí mnohokrát počuli, že z Kabr as-saáda (požehnaného hrobu) prichádza odpoveď na salám. Mnohokrát bolo počuť, že sa na salám odpovedá aj z iných hrobov.

Aj v hadíse šaríf sa hovorí: „Keď ma niekto pozdraví salámom, Alah ta’ala mi vráti dušu a ja mu odpoviem.“5

Hazrat imám Sujútí povedal: „Rasululláh je ponorený do nazerania na Božiu krásu (Džamál iláhí). Zabudol na zmysly tela. Keď ho moslim pozdraví salámom, jeho požehnaná duša z tohto stavu vystúpi a prijme zmysly tela. Aj na tomto svete nie je málo tých, ktorým sa to stáva. Keď človek priveľmi premýšľa o nejakej veci tohto alebo onoho sveta, nepočuje, čo sa hovorí vedľa neho. Môže ten, kto je ponorený do Božej krásy, počuť nejaký hlas?“

Hazrat Kádí Ijád v knihe „Šifá“ uvádza podanie Sulajmána ibn Suhajma: „Jednej noci som vo sne videl Slávu vesmíru. Povedal som: ‚Ó Rasulalláh! Viete o saláme tých, ktorí prichádzajú a pozdravujú vás?‘ Povedal: ‚Áno, viem, prijímam ich salám a odpovedám im.‘“ Hadísov šaríf, ktoré oznamujú, že proroci sú vo svojich hroboch živí, je toľko, že sa navzájom potvrdzujú. Napríklad sa hovorí: „Počujem salavát, ktorý sa na mňa vysloví pri mojom hrobe. A ten, ktorý sa vysloví na vzdialených miestach, je mi doručený.“ Tento hadís šaríf podal Abu Bakr ibn Abí Šajba. Tento a jemu podobné hadísy šaríf sa nachádzajú v knihách šiestich veľkých imámov hadísu. V hadíse šaríf, ktorý podal Ibn Abi d-Dunjá od hazrat Abdulláha ibn Abbása, sa hovorí: „Ak niekto prechádza popri hrobe nejakého známeho a pozdraví ho salámom, zosnulý ho pozná a odpovie mu. Ak pozdraví salámom zosnulého, ktorého nepoznal, zosnulý sa zaraduje a odpovie.“

Ak sa niekto spýta, ako Rasululláh v tom istom čase odpovedá každému jednotlivo z tých, ktorí na neho na všetkých koncoch sveta vyslovujú salavát a salám, odpovedá sa: je to ako so slnkom, ktoré na poludnie v jednej chvíli osvetľuje tisíce miest. Hazrat Ibráhím ibn Bašár povedal: „Keď som vykonal hadž, odišiel som do Mediny navštíviť Kabr as-saáda. Pred Hudžrou as-saáda som pozdravil salámom. A počul som odpoveď: ‚Va alejka s-salám.‘“

V jednom hadíse šaríf sa hovorí: „Aj po smrti chápem tak, ako som chápal, keď som bol živý.“ V inom hadíse šaríf sa hovorí: „Proroci sú vo svojich hroboch živí a vykonávajú namaz.“6

Vo veľmi spoľahlivých knihách je zapísané, že hazrat Sajjid Ahmad Rifáí, jeden z veľkých valíov, a mnohí iní valíovia počuli odpoveď na salám, ktorým pozdravili Rasululláha, a že Ahmadovi Rifáímu sa dostalo pocty pobozkať Rasululláhovu požehnanú ruku. Imám Sujútí vo svojej knihe hovorí: „Valíovia vysokého stupňa vidia prorokov, akoby nezomreli. To, že Prorok videl Músu alejhis-salám živého v jeho hrobe, bol zázrak (mudžiza). A keď takto vidia valíovia, je to karámat. Neviera v karámat pochádza z nevedomosti.“

V hadíse šaríf, ktorý podávajú Ibn Hibbán, Ibn Mádža a Abu Dávúd, sa hovorí: „V piatok na mňa vyslovujte veľa salavátov! Sú mi doručované.“ Keď sa spýtali: „Budú doručované aj po smrti?“, povedal: „Zem nerozkladá telá prorokov. Keď na mňa veriaci vysloví salavát, oznámi mi to jeden anjel a povie: ‚Ten a ten, syn toho a toho, z tvojej ummy ťa pozdravil salámom a modlil sa.‘“

Tak ako bol Rasululláh, kým žil, pre svojich sahábov milosťou Alaha ta’ala a veľkým dobrodením, tak je aj po svojej smrti veľkým dobrodením pre celú svoju ummu. Je príčinou dobra. V hadíse šaríf, ktorý podáva Bakr ibn Abdulláh Muzaní, Rasul al-akram povedal: „Môj život je pre vás dobrom. Vy mi rozprávate a aj ja rozprávam vám. Aj keď zomriem, moja smrť bude pre vás dobrom. Vaše skutky mi budú ukazované. Keď uvidím vaše dobré skutky, poďakujem Alahovi ta’ala. Keď uvidím vaše zlé skutky, budem pre vás prosiť o odpustenie a zľutovanie.“7

Hazrat Kusamovi ibn Abbásovi sa dostalo pocty zúčastniť sa na pochovaní Rasululláha. Keď bola práca v hrobe skončená, vyšiel ako posledný. Povedal: „Ja som posledný videl požehnanú tvár Rasululláha. V hrobe sa jeho požehnané pery hýbali. Naklonil som sa nad neho a započúval sa. Hovoril: ‚Pane môj! Moja umma!… Pane môj! Moja umma!…‘“8

Videnie Proroka

Možno Rasululláha vidieť vo sne a v bdelom stave? Ak ho možno vidieť, vidno jeho samého, alebo niečo jemu podobné? Naši učenci na to dali rôzne odpovede. Keďže jednomyseľne oznámili, že je v hrobe živý, väčšinou povedali, že vidno jeho samého. Že je to tak, vyplýva aj z hadísov šaríf. V jednom hadíse šaríf sa hovorí: „Kto ma uvidí vo sne, akoby ma videl v bdelom stave.“9 Preto hazrat imám Navaví povedal: „Vidieť ho vo sne znamená vidieť práve jeho samého.“ V hadíse šaríf sa hovorí: „Kto ma uvidí vo sne, ten ma naozaj videl. Lebo satan nemôže na seba vziať moju podobu.“10

„Kto ma uvidí vo sne, akoby ma videl v bdelom stave“ Hadís šaríf

Hazrat Ibráhím Lakání hovorí: „Učenci hadísu jednomyseľne oznámili, že Rasululláha možno vidieť aj v bdelom stave, tak ako vo sne.“ Pre oba stavy možno uviesť mnoho príkladov. Uveďme niekoľko z nich:

Hazrat Muínuddín Čiští v každom meste, do ktorého prišiel, navštevoval cintoríny a zostával tam istý čas. Keď ho na mieste, kam prišiel, spoznali a stal sa známym, nezostával, ale bez toho, aby niekomu niečo povedal, potajomky odišiel. Jednou z týchto ciest bola aj cesta do Mekky. Keď dorazil do Mekky al-Mukarrama, navštívil Kábu al-Muazzama. Istý čas zostal v Mekke a potom odtiaľ odišiel do Mediny. Jedného dňa, keď v Medine al-Munavvara navštevoval požehnaný hrob nášho Proroka, z hrobky sa ozval hlas: „Zavolajte Muínuddína!“ Na tento príkaz strážca hrobky zvolal: „Muínuddín!“ Z niekoľkých strán sa ozvalo: „Tu som!“ Potom povedali: „Ktorého Muínuddína hľadáš? Je tu mnoho ľudí menom Muínuddín.“ Nato sa strážca hrobky vrátil a postavil sa pred dvere Ravdy mutahhara. Počul hlas, ktorý dvakrát zavolal: „Zavolaj Muínuddína Čištího!“ Keď strážca hrobky počul tento príkaz, zvolal na zhromaždených: „Hľadajú Muínuddína Čištího!“

Keď hazrat Muínuddín Čiští počul tieto slová, zmocnil sa ho celkom iný stav. S plačom, roniac slzy a vyslovujúc salavát, sa priblížil k hrobke nášho milovaného Proroka a s úctou sa zastavil. V tej chvíli počul hlas: „Ó Kutb al-mašáich! Vstúp dnu!“

Náš Prorok povedal: „Ty slúžiš môjmu náboženstvu. Máš odísť do Indie. Choď do Indie. Je tam mesto, ktoré sa volá Adžmír. Je tam jeden z mojich potomkov (vnukov) menom Sajjid Husajn. Odišiel tam s úmyslom džihádu a gazvy. Teraz sa stal šahídom. Adžmír takmer padol do rúk neveriacich. Vďaka tvojmu odchodu tam a vďaka jeho požehnaniu sa bude islam šíriť a neveriaci budú ponížení a zostanú bez sily a vplyvu.“ Potom mu dal jedno granátové jablko a povedal: „Pozorne sa pozri na toto granátové jablko a uvidíš a pochopíš, kam máš ísť.“ Hazrat Muínuddín Čiští vzal granátové jablko, ktoré mu Prorok dal, pozrel sa naň, ako mu bolo prikázané, a uvidel úplne všetko, čo je medzi východom a západom. Hazrat Ahmad Rifáí sa vydal na hadž. Na spiatočnej ceste, keď v Medine al-Munavvara navštevoval požehnanú hrobku Rasula al-akram, predniesol báseň tohto významu:

Bol som ďaleko, aby som tvoju zem bozkal, môj vodca,
sám som prísť nemohol, posielal som dušu ako zástupcu.
Teraz mi bolo súdené dobrodenie navštíviť ťa,
podaj požehnanú ruku, nech ju moje pery pobozkajú, ó habíb!

Keď sa báseň skončila, z hrobu nášho milovaného Proroka sa ukázala jeho požehnaná ruka. Sajjid Ahmad Rifáí s najvyššou úctou a poctou pobozkal požehnanú ruku Proroka. Všetci prítomní sa s úžasom pozerali na túto udalosť. Keď pobozkal požehnanú ruku Proroka, ľahol si na prah dverí Ravdy mutahhara. S plačom úpenlivo prosil všetkých zhromaždených, ktorí tam boli: „Prejdite po mne, šliapte po mne!“ Učenci museli vyjsť inými dverami. Tento karámat sa stal veľmi známym a z úst do úst sa dostal až do našich dní. Hazrat Ibn Ábidín je známy tým, ako verne nasledoval náboženstvo, a jeho karámatov a podaní o ňom je mnoho.

Keď v piatich denných namazoch recitoval at-tahijját, videl Rasululláha na vlastné oči. Keď ho nevidel, vykonal ten namaz znova. Jeden z najväčších islamských učencov, obnoviteľ (mudžaddid) druhého tisícročia, imám Rabbání Ahmad Fárúkí Sirhindí povedal: „V posledných dňoch vznešeného ramadánu sa mi dostalo jedného veľmi krásneho stavu. Ležal som vystretý na lôžku. Mal som zavreté oči. Pocítil som, že prišiel niekto iný a sadol si na moje lôžko. A hľa! Bol to sajjid, vodca prvých aj posledných. Hneď som sa spamätal. Náš milovaný Prorok povedal: ‚Prišiel som ti napísať idžázu. Nikomu som takú idžázu nenapísal.‘ Videl som, že v texte tejto idžázy sú zapísané veľké dobrá, ktoré sa týkajú tohto sveta, a na zadnej strane mnohé milosti, ktoré sa týkajú onoho sveta.“

Hazrat Abdulkádir Gejlání v knihe „Gunja“ uvádza od hazrat Ibráhíma Tamímího: Chidr alejhis-salám mi povedal: „Ak chceš vo sne uvidieť Rasululláha, po tom, čo vykonáš večerný (magrib) namaz, vstaneš a bez toho, aby si s niekým prehovoril až do nočného namazu, vykonáš po večernom namaze avvábín namaz. Po každých dvoch rak’atoch dáš salám.

V každom rak’ate recituješ raz ‚Hamd‘, to jest súru al-Fátiha, a sedemkrát súru al-Ichlás. Keď vykonáš spoločne aj nočný namaz, prídeš domov a vykonáš vitr. Keď si ľahneš spať, vykonáš namaz o dvoch rak’atoch a v každom rak’ate recituješ ‚Hamd‘ a sedemkrát súru al-Ichlás. Po namaze padneš do sadždy, sedemkrát poprosíš Alaha ta’ala o odpustenie a sedemkrát povieš: ‚Subhánalláhi va l-hamdu lilláhi va lá iláha illalláhu va lláhu akbar va lá havla va lá kuvvata illá billáhi l-alijji l-azím‘. Potom zdvihneš hlavu zo sadždy, sadneš si, zdvihneš ruky a povieš: ‚Ja Hajju, ja Kajjúmu, ja Za l-džaláli va l-ikrám, ja Iláha l-avvalína va l-áchirín, va ja Rahmána d-dunjá va l-áchirati va Rahímahumá, ja Rabbi, ja Rabbi, ja Rabbi, ja Alláh, ja Alláh, ja Alláh‘.

Potom vstaneš a recituješ tú istú modlitbu. Potom padneš do sadždy a recituješ tú istú modlitbu. Potom zdvihneš hlavu zo sadždy, obrátiš sa ku kible, ľahneš si, ako chceš, a zaspíš. Kým ťa nepremôže spánok, budeš vyslovovať požehnaný salavát na Proroka.“

Povedal som: „Chcem, aby si mi povedal, od koho si sa naučil túto modlitbu.“ Hazrat Chidr povedal: „Neveríš mi?“ Povedal som: „Prisahám pri Alahovi ta’ala, ktorý poslal Muhammada alejhis-salám ako pravého proroka, že ti verím.“

Chidr alejhis-salám povedal: „Bol som na zhromaždení, na ktorom Rasululláh učil túto modlitbu a odporúčal ju. Túto modlitbu som sa naučil od toho, koho on naučil.“ Aj ja som urobil tak, ako povedal Chidr alejhis-salám. Na lôžku som začal vyslovovať požehnaný salavát na Proroka. Od radosti, že uvidím Proroka, mi spánok utiekol a až do úsvitu som nemohol zaspať.

„Učenci hadísu jednomyseľne oznámili, že Rasululláha možno vidieť aj v bdelom stave, tak ako vo sne“ Ibráhím Lakání (rahmatulláhi alejh)

Vykonal som ranný namaz a sedel som, kým slnko nevystúpilo. Vykonal som duhá namaz, to jest namaz v čase duhá (dopoludnia). Povedal som si: „Ak sa dožijem večera, urobím tak ako včera v noci.“ V tej chvíli som zaspal. Vo sne prišli anjeli, vzali ma a odviedli do džanny. Videl som tam zámky a paláce z rubínov, smaragdov a perál a rieky medu, mlieka a nápojov džanny. Spýtal som sa anjelov, ktorí ma odviedli do džanny: „Pre koho je tento zámok?“ Anjeli povedali: „Pre tých, ktorí konajú skutok, ktorý si vykonal ty.“ Nevyviedli ma z džanny, kým ma nenasýtili jedlami džanny a nenapojili vodami džanny. Potom ma vyviedli z džanny a vrátili ma na miesto, kde som bol.

Potom ku mne prišiel Rasululláh so sedemdesiatimi prorokmi a sedemdesiatimi radmi anjelov – medzi dvoma radmi bola vzdialenosť ako medzi východom a západom –, pozdravil ma salámom a vzal ma za ruku. Vtedy som povedal: „Ó Rasulalláh! Chidr alejhis-salám mi povedal, že tento hadís počul od teba.“ Prorok povedal: „Chidr povedal pravdu; to, čo vyrozprával, je pravda. Chidr je najučenejší z tých, ktorí sú na zemi. Je náčelníkom abdálov. Patrí k Alahovým vojskám na zemi.“

Znova som povedal: „Ó Rasulalláh! Je pre toho, kto koná tento skutok, aj iná odmena okrem toho, čo som videl ja?“ Povedal: „Aká odmena môže byť väčšia ako to, čo si videl, ako to, čo ti bolo darované? Videl si svoje miesto a svoj stupeň v džanne. Jedol si z plodov džanny a pil si z jej nápojov. So mnou si videl anjelov a prorokov. Videl si húrie.“

Povedal som: „Ó Rasulalláh! Dostane ten, kto koná skutok, ktorý som konal ja, no vo sne neuvidí to, čo som videl ja, to, čo bolo darované mne?“ Povedal: „Prisahám pri Alahovi ta’ala, ktorý ma poslal ako pravého proroka: tomu človeku budú odpustené veľké hriechy, ktoré spáchal. Hnev Alaha ta’ala voči tomu človeku zmizne. Prisahám pri Alahovi ta’ala, ktorý ma poslal ako pravého proroka: tomu, kto koná tento skutok, hoci vo sne neuvidí to, čo si videl ty, bude dané to, čo bolo dané tebe. Z neba zavolá hlas: ‚Alah ta’ala odpustil tomu, kto koná tento skutok, a Muhammadovej umme od východu až po západ.‘“

Povedal som: „Ó Rasulalláh! Tak ako som ja videl tvoju krásu a džannu, má aj ten človek na tom podiel?“ Povedal: „Áno, všetko mu bude dané.“

Keď som povedal: „Ó Rasulalláh! Je vhodné, aby sme túto modlitbu naučili všetkých veriacich, mužov aj ženy, a oznámili im jej odmeny?“, povedal: „Prisahám pri Alahovi ta’ala, ktorý ma poslal ako pravého proroka: tento skutok nebude konať nikto okrem tých, ktorých Alah ta’ala stvoril šťastnými.“ Kto vo sne uvidí nášho Proroka Muhammada alejhis-salám v jeho skutočnej podobe, iste ho videl. Lebo satan nemôže na seba vziať jeho podobu. Satan však môže na seba vziať inú podobu a ukázať sa. Pre toho, kto Rasululláha nepozná, nie je ľahké to rozlíšiť. Niektorí učenci povedali: „Aj vidieť Proroka v inej podobe znamená vidieť jeho. To je však znakom nedostatku toho človeka v náboženstve. Každý, kto uvidí Proroka vo sne v jeho skutočnej podobe a zomrie ako veriaci, vojde do džanny.“

Abu Hurajra podal tento hadís šaríf Proroka: „Ak niekto v noci na piatok vykoná namaz o dvoch rak’atoch a v každom rak’ate recituje raz al-Fátihu a Ajat al-Kursí a pätnásťkrát súru al-Ichlás a po namaze tisíckrát povie: ‚Alláhumma salli alá Muhammadini n-nabijji l-ummijj‘, uvidí ma vo sne skôr, ako príde nasledujúci piatok. Tomu človeku budú odpustené všetky minulé aj budúce hriechy. Džanna je pre tých, ktorí ma uvidia.“

Návšteva Prorokovho požehnaného hrobu

Sláva vesmíru povedal: „Kto ma navštívi po mojej smrti, akoby ma navštívil, keď som bol živý.“ V hadíse šaríf, ktorý sa uvádza v knihe „Mir’ât-i Medîne“, povedal: „Pre toho, kto navštívi môj hrob, sa môj príhovor stal záväzným (vádžib).“ Tento hadís šaríf podávajú Ibn Chuzajma, Bazzár, Dárakutní a Tabarání. V inom hadíse šaríf, ktorý podal hazrat Bazzár, sa hovorí: „Pre toho, kto navštívi môj hrob, sa môj príhovor stal dovoleným (halál).“ V hadíse šaríf, ktorý sa uvádza v „Muslim šaríf“ a v knihe „Mu’džam“ od Abu Bakra ibn Makkárího, sa hovorí: „Ak ma niekto príde navštíviť a nemá iný úmysel, v Súdny deň si zaslúži, aby som sa zaňho prihováral.“ Tento hadís šaríf oznamuje, že Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) sa bude prihovárať za tých, ktorí prichádzajú do Mediny, aby ho navštívili.

Daj si pozor, nestrať úctu – toto je ulica Alahovho milovaného,
toto je miesto Božieho pohľadu, toto je miesto Mustafu!
Nový mesiac na nebi – s rozorvanou hruďou pred Báb as-Salám,
hviezda Džauzá je mu lampou; toto je prameň nuru a svetla.
Toto je miesto odpočinku habíba Vznešeného; svojou hodnotou
je toto miesto nad samotným Aršom vznešeného Alaha.
Z jasu tejto zeme zmizla tma nebytia,
všetky stvorenia, natierajúc si ju na oči ako surmu, sa zachránili pred slepotou.
Vstúp, Nábí, do tejto svätyne pod podmienkou, že zachováš úctu,
toto je miesto, kde svätí anjeli konajú taváf, kde proroci zem bozkávajú!
Nâbî

V inom hadíse šaríf, ktorý podal Dárakutní, sa hovorí: „Kto vykoná hadž a mňa nenavštívi, ten ma urazil.“ Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) chce, aby ho navštevovali preto, aby aj jeho umma takto získala odmenu (savab). Preto naši učenci fikhu po vykonaní hadžu prichádzali do Mediny a vykonávali namaz v požehnanej mešite. Potom navštevovali Ravdu mutahhara, Minbar munír a požehnaný hrob, ktorý je vzácnejší ako Arš al-alá, ďalej miesta, kde Rasululláh sedel, chodil a o ktoré sa opieral, stĺp, o ktorý sa opieral, keď k nemu prichádzalo zjavenie (vahj), a miesta, kadiaľ prechádzali vznešení sahábovia a tábi’ovia, ktorí pracovali na stavbe a obnove mešity a ktorým sa dostalo pocty, že na ňu dali svoj majetok a peniaze. Pozerajúc na tieto miesta, získavali požehnanie (bereket). Aj učenci a spravodliví ľudia, ktorí prišli po nich, prichádzali po hadži do Mediny a robili to isté ako naši učenci fikhu. Tak ako včera, aj dnes pútnici (hadží), verní tomu, vykonávajú návštevy v Medine al-Munavvara.

„Ak ma niekto príde navštíviť a nemá iný úmysel, v Súdny deň si zaslúži, aby som sa zaňho prihováral“ Hadís šaríf

Slnko islamských učencov, hazrat Abu Hanífa, povedal: „Návšteva Kabr as-saáda, ktorá patrí k najvznešenejším mustahabb úkonom, je uctievaním blízkym stupňu vádžib.“ Kto ide navštíviť Rasululláhov požehnaný hrob, má vyslovovať veľa požehnaných salavátov. V hadíse šaríf je oznámené, že tieto vyslovené salaváty a salámy sa dostávajú k Prorokovi. Pravidlá úcty (adab) pri návšteve nášho milovaného Proroka sú oznámené takto:

Keď sa z diaľky uvidí mesto Medina al-Munavvara, vysloví sa salavát a salám. Potom sa povie: „Alláhumma házá haramu nabijjika, fadž’alhu vikájatan lí mina n-nári va amánan mina l-azábi va sú’i l-hisáb.“ Ak je to možné, pred vstupom do mesta alebo do mešity sa vykoná gusl. Použije sa vôňa. Oblečie sa nový, čistý odev. Lebo to vyjadruje úctu a vážnosť. Do Mediny al-Munavvara sa vstupuje pokorne, dôstojne a pokojne. Po slovách „Bismilláhi va alá millati Rasúlilláh“ treba recitovať 80. vznešený ajat súry al-Isrá. Hneď potom sa so slovami „Alláhumma salli alá Muhammadin va alá áli Muhammad. Vagfir lí zunúbí vaftah lí abvába rahmatika va fadlik“ vstupuje do Masdžid an-Nabaví. Potom treba pri Rasululláhovom minbare vykonať dva rak’aty namazu tahijjat al-masdžid tak, aby stĺp minbaru bol oproti pravému plecu. Náš milovaný Prorok tu vykonával namaz. Je to miesto medzi Prorokovým hrobom a jeho minbarom. V hadíse šaríf sa hovorí: „Medzi mojím hrobom a mojím minbarom je jedna zo záhrad džanny. Môj minbar je nad mojou nádržou.“11 Potom treba padnúť do sadždy pred Alahom ta’ala za to, že mu daroval návštevu požehnaného hrobu Rasululláha.

Po modlitbe treba vstať, prísť k Prorokovmu požehnanému hrobu, k Hudžre as-saáda, a chrbtom ku kible sa s úctou postaviť oproti Rasululláhovej požehnanej tvári, vo vzdialenosti asi dvoch metrov. Bližšie sa nepristupuje. Treba byť v pokore a ponížení (chušú a chudú) a s úctou sa správať pred Rasululláhom tak, ako prikázal Alah ta’ala vo vznešenom Koráne, akoby bol živý a akoby človek stál v jeho vznešenej prítomnosti. Nemá sa opúšťať pokoj a dôstojnosť. Ruka sa nekladie na steny požehnaného hrobu, ale treba s úctou stáť opodiaľ – to viac zodpovedá úcte. Treba stáť ako v namaze. Treba si v mysli predstaviť Rasululláhovu požehnanú, jemnú podobu a pomyslieť, že on o tebe vie, že počuje tvoje slová, tvoj salám a tvoje modlitby, že odpovedá a hovorí „Amen“. Lebo Rasululláh povedal: „Kto na mňa vysloví salavát pri mojom hrobe, ja ho počujem.“ Takisto je v hadíse šaríf oznámené, že v Rasululláhovom požehnanom hrobe bol ponechaný jeden anjel ako zástupca a že tento anjel mu odovzdáva salám tých z jeho ummy, ktorí ho pozdravujú. Potom treba povedať: „As-salámu alejka ja sajjidí ja Rasulalláh! As-salámu alejka ja Nabijjalláh! As-salámu alejka ja Safijjalláh! As-salámu alejka ja Habíballáh! As-salámu alejka ja Nabijja r-rahma! As-salámu alejka ja Šafí’a l-umma! As-salámu alejka ja Sajjida l-mursalín! As-salámu alejka ja Chátama n-nabijjín!“

„Nech ti Alah ta’ala daruje najvyššiu odmenu a odplatu. Svedčím, že si splnil svoju prorockú povinnosť. Odovzdal si zverené (amánat). Radil si svojej umme. Bojoval si na ceste Alaha ta’ala, kým k tebe neprišla istota (jakín, smrť). Nech Alah ta’ala zosiela na teba salát a salám až do Súdneho dňa. Ó Rasulalláh! Prišli sme k tebe z veľmi vzdialených krajov. Prišli sme navštíviť tvoj požehnaný hrob, preukázať ti, čo ti patrí, na vlastné oči uvidieť to, čo si vykonal, návštevou u teba získať požehnanie a poprosiť ťa, aby si sa za nás prihováral u Alaha ta’ala. Lebo naše chyby nám zohli chrbty. Naše hriechy nám zaťažili plecia. Ó Rasulalláh! Ty si ten, kto sa prihovára, aj ten, ktorého príhovor sa prijíma. Tebe je prisľúbený Makám Mahmúd. Aj Alah ta’ala vo vznešenom Koráne (v 64. vznešenom ajate súry an-Nisá, podľa významu) hovorí: ‚Každého proroka sme poslali len preto, aby ho na príkaz Alaha ta’ala poslúchali (tí, ku ktorým bol poslaný). Keby oni, keď ukrivdili svojim dušiam (uškodili sami sebe), prišli k tebe a prosili Alaha ta’ala o odpustenie, a keby aj Môj Rasul prosil o odpustenie pre nich, iste by zistili, že Alah ta’ala prijíma pokánie a je milostivý.‘ My sme prišli pred teba. My sme však ukrivdili svojim dušiam. Prosíme, aby nám boli odpustené hriechy. Ó Rasulalláh! Prihováraj sa za nás u Alaha ta’ala. Ó Rasulalláh! Pros Alaha ta’ala, aby vzal naše duše, kým sme na tvojej sunne, aby nás zajtra, v Súdny deň, zaradil medzi tých, ktorí s tebou prídu na zhromaždisko (mahšar), a aby nám daroval prísť k tvojej nádrži a piť z nej. Ó Rasulalláh! Prosíme o tvoj príhovor,“ – takto sa treba modliť. Potom treba recitovať 10. vznešený ajat súry al-Hašr, ktorého význam je: „… Pane náš! Odpusť nám i našim bratom, ktorí nás predbehli v imáne! A neučiň v našich srdciach zlobu voči tým, ktorí uverili! Pane náš! Veď Ty si zľutujúci sa a milostivý!“

Potom, keď sa odovzdáva salám tých, ktorí salám poslali, treba povedať: „As-salámu alejka ja Rasulalláh! Ten a ten prosí, aby si sa zaňho prihováral u Alaha ta’ala. Prihováraj sa zaňho a za všetkých moslimov,“ a vysloviť toľko salavátov, koľko chce.

Potom treba prejsť pol metra doprava, postaviť sa oproti požehnanej hlave hazrat Abu Bakra Siddíka a modliť sa: „As-salámu alejka ja chalífata Rasúlilláh! As-salámu alejka ja rafíkahu fi l-gár! As-salámu alejka ja amínahu ala l-asrár! Nech ti Alah ta’ala ako imámovi tejto ummy daruje najvyššiu odmenu a odplatu. Najkrajším spôsobom si bol Rasululláhovým kalifom. Najlepším spôsobom si nasledoval jeho vznešenú sunnu. Bojoval si proti murtaddom (odpadlíkom od náboženstva) a proti tým, ktorí zišli z pravej cesty. Vždy si hovoril pravdu. Kým si neodišiel na áchiru, bol si pomocníkom tým, ktorí sú na ceste pravdy. Nech je na tebe salám, milosť a požehnanie Alaha ta’ala! Alah môj! Svojou milosťou vezmi naše duše v láske k nemu. Neurob našu návštevu u neho márnou!“

„Medzi mojím hrobom a mojím minbarom je jedna zo záhrad džanny. Môj minbar je nad mojou nádržou“ Hadís šaríf

Potom treba prejsť znova pol metra doprava, postaviť sa oproti hrobu hazrat Umara a povedať: „As-salámu alejka ja Amíra l-mu’minín! As-salámu alejka ja Muzhira l-islám! As-salámu alejka ja Muksira l-asnám! Nech ti Alah ta’ala daruje najvyššiu odmenu a odplatu. Za života aj po smrti si pomáhal islamu a moslimom. Bol si opatrovníkom sirôt. Robil si dobro príbuzným. Bol si moslimom vodcom, s ktorým boli spokojní, ktorý bol sám na pravej ceste (hidája) a ľudí privádzal na pravú cestu. Usporiadal si ich záležitosti. Ich chudobných si urobil bohatými, ich rany si obviazal. Nech je na tebe salám, milosť a požehnanie Alaha ta’ala!“

Potom, obracajúc sa k hazrat Abu Bakrovi a hazrat Umarovi, treba povedať: „As-salámu alejkumá ja dadží’aj Rasúlilláhi va rafíkajhi va vazírajhi va mušírajhi va l-mu’ávinajni lahu ala l-kijámi fi d-díni va l-kájimajni ba’dahu bi-masálihi l-muslimín! Nech vám Alah ta’ala daruje najkrajšiu odmenu. Berieme si vás za prostredníkov (vasíla) u Rasululláha, aby ste prosili Alaha ta’ala, aby sa za nás Rasululláh prihováral, aby prijal naše úsilie, aby nás nechal zomrieť v náboženstve islam a znova nás oživil v náboženstve islam a aby nás v Súdny deň zhromaždil medzi tými, ktorí sú blízko Rasululláha.“

Potom sa treba modliť za seba, za svojich rodičov, za tých, ktorí ho prosili o modlitbu, a za všetkých moslimov. Potom, stojac oproti Rasululláhovej požehnanej tvári, sa treba modliť: „Alah môj! Ty hovoríš (podľa významu): ‚Každého proroka sme poslali len preto, aby ho na príkaz Alaha ta’ala poslúchali (tí, ku ktorým bol poslaný). Keby oni, keď ukrivdili svojim dušiam (uškodili sami sebe), prišli k tebe a prosili Alaha ta’ala o odpustenie, a keby aj Môj Rasul prosil o odpustenie pre nich, iste by zistili, že Alah ta’ala prijíma pokánie a je milostivý.‘12 Pane môj! Nasledujúc Tvoje vznešené slovo a podriaďujúc sa Tvojmu príkazu, prosíme, aby sa za nás Tvoj milovaný Prorok prihováral u Teba,“ a potom recitovať modlitbu, ktorú recitoval predtým, to jest 10. vznešený ajat súry al-Hašr (podľa významu):

„… Pane náš! Odpusť nám i našim bratom, ktorí nás predbehli v imáne! A neučiň v našich srdciach zlobu voči tým, ktorí uverili! Pane náš! Veď Ty si zľutujúci sa a milostivý!“ Potom, keď sa recitujú ajaty „Rabbana gfir laná va li-ábá’iná va li-ummahátiná va li-ichvániná llazína sabakúná bi l-ímán“, „Rabbaná átiná…“ a „Subhána rabbika…“, treba ukončiť návštevu Hudžry as-saáda. Potom treba prísť na miesto, ktoré sa volá Ravda mutahhara, medzi Rasululláhovým hrobom a minbarom. Je to miesto v tvare štvorca. Tu treba vykonať toľko namazov, koľko človek chce. Modliť sa. Vyslovovať tasbíhy. Ďakovať Alahovi ta’ala a velebiť Ho. Potom treba prísť k minbaru. S úmyslom, aby naňho prešlo Rasululláhovo požehnanie, položiť ruku na miesto, na ktoré Prorok kládol svoju požehnanú ruku, keď prednášal chutbu. Tu vykonať namaz o dvoch rak’atoch. Prosiť Alaha ta’ala o to, čo si želá. Pred hnevom Alaha ta’ala sa utiekať k Jeho milosti. Potom prísť k stĺpu postavenému na mieste, kde kedysi stál stĺp Hannána. Hannána je stĺp, ktorý vzlykal, keď ho Rasululláh opustil a prešiel na minbar prednášať chutbu, a upokojil sa, keď Rasululláh zostúpil a objal ho. Potom prísť k stĺpu, ku ktorému sa priviazal hazrat Abu Lubába a kajal sa (tavba). Tu vykonať namaz o dvoch rak’atoch a pred Alahom ta’ala vykonať tavbu a istigfár. Modliť sa modlitby, ktoré chce.

Kým tam človek pobýva, noci má tráviť recitovaním vznešeného Koránu, zikrom Alaha ta’ala, tichými aj hlasnými modlitbami pri minbare a pri hrobe a rábitou. Po návšteve Rasululláha je mustahabb ísť na cintorín Bakí a navštíviť aj ten. Potom treba navštíviť ďalšie hroby, najmä hrob Sajjida aš-šuhadá (vodcu šahídov) hazrat Hamzu. Takisto treba v Bakí navštíviť hazrat Abbása a tých, ktorí sú tam pochovaní: Hasana ibn Aliho, Zajnulábidína, jeho syna Muhammada Bákira a jeho syna Džafara Sádika, vládcu veriacich hazrat Usmana, Rasululláhovho syna Ibráhíma, Rasululláhove čisté manželky, ktoré sú tam pochované, jeho tetu (otcovu sestru) Safíju a ešte mnohých veľkých mužov spomedzi sahábov a tábi’ov (radijalláhu anhum adžma’ín). Treba vykonať namaz vo Fátiminej mešite v Bakí. Vo štvrtok je mustahabb navštíviť šahídov Uhudu. Tam treba povedať: „Salámun alejkum bimá sabartum. Fani’ma ukba d-dár. Salámun alejkum ja ahla dári l-kaumi l-mu’minín, va inná in šá’a lláhu an karíbin bikum láhikún.“ Potom treba recitovať Ajat al-Kursí a súru al-Ichlás. Tí, ktorí navštevujú Hudžru as-saáda, musia byť veľmi bdelí. V srdci nesmú mať svetské myšlienky. Majú premýšľať o požehnanom nure Muhammada alejhis-salám a o vznešenosti jeho stupňa. Modlitby, ktoré sa konajú s myšlienkami na svetské záležitosti, na stretnutia s veľkými ľuďmi kvôli zisku a na obchod, Alah ta’ala neprijíma, a takí ľudia nedosiahnu svoje želania. Návšteva Hudžry as-saáda je vznešené uctievanie. Je obava, že tí, ktorí v to neveria, vyjdú z islamu. Lebo sa stavajú proti Alahovi ta’ala, Jeho Rasulovi a všetkým moslimom. Hoci niekoľko málikovských učencov povedalo, že návšteva Rasululláha (sallalláhu alejhi va sallam) je vádžib, jednomyseľne bolo oznámené, že je mustahabb.

„Pane náš! Odpusť nám i našim bratom, ktorí nás predbehli v imáne! A neučiň v našich srdciach zlobu voči tým, ktorí uverili! Pane náš! Veď Ty si zľutujúci sa a milostivý!“ Hašr: 10

AS-SUBHU BADÁ
As-subhu badá min tal’atihí.
Va l-lajlu dadžá min vafratihí.
Fáka r-rusula fadlan va ulá.
Ahdá s-subula li dalálatihí.
Úsvit vzal svoj jas z jeho tváre.
A noc vzala svoju tmu z jeho čiernych vlasov.
Svojou cnosťou a vznešenosťou prevýšil všetkých rasulov.
Tí, ktorí našli pravú cestu, našli ju jeho vedením.
Kanzu l-karami maulá n-ni’ami.
Hádí l-umami li šarí’atihí.
Azká n-nasabi a’lá l-hasabi.
Kullu l-arabi fí chidmatihí.
On je pokladnicou štedrosti a tým, kto z tejto pokladnice obdarúva.
Národy priviedol k svojmu náboženstvu a k pravej ceste.
Jeho rod je veľmi čistý a jeho česť veľmi vznešená.
Všetci Arabi sú v jeho službe.
Sa’ati š-šadžaru nataka l-hadžaru.
Šukka l-kamaru bi išáratihí.
Džibrílu atá lajlata asrá.
Va r-Rabbu da’á li-hadratihí.
Stromy k nemu pribehli, kamene prehovorili.
Na jeho (zázračný) pokyn sa mesiac rozpolil.
V noci Isrá k nemu prišiel Džibríl (alejhis-salám).
A Pán ho povolal do Svojej prítomnosti.
Nála š-šarafa va lláhu afá.
Ammá salafa min ummatihí.
Fa Muhammaduna huva Sajjiduná.
Fa l-izzu laná bi idžábatihí.
On dosiahol vznešené stupne.
A Alah (džalla džaláluhu) odpustil jeho umme.
Náš Muhammad (sallalláhu alejhi va sallam) – on je náš vodca.
Pretože sme ho prijali, česť patrí nám.
Abdulláh ibn Raváha (radijalláhu anhu)