PREDNOSTI PROROKA

Jestvujú stovky kníh, ktoré opisujú prednosti Muhammada alejhis-salám. Fadíla znamená „prednosť“. Niektoré z jeho predností sú uvedené ďalej: 1. Zo stvorení boli ako prvé stvorené nur a duša Muhammada alejhis-salám. 2. Alah ta’ala napísal jeho meno na Arš, na džanny a na sedem nebies. 3. Na lupeňoch jednej ruže, ktorá rastie v Indii, je napísané „Lá iláha illalláh Muhammadun rasululláh“. 4. Bolo vidieť, že na pravej strane rýb ulovených v jednej rieke blízko mesta Basra je napísané „Alláh“ a na ľavej „Muhammad“. Je mnoho podobných udalostí. V knihe A History of Fishes, vytlačenej v roku 1975 v Londýne, je na dvojstej strane obrázok ryby, na ktorej chvoste je písmenami vznešeného Koránu napísané „Šánulláh“. V priloženom opise sa uvádza, že na druhej strane chvosta je napísané „Lá iláha illalláh“. Takýchto príkladov je veľmi mnoho. 5. Sú anjeli, ktorých jedinou povinnosťou je vyslovovať meno Muhammada alejhis-salám. 6. Anjelom bolo prikázané pokloniť sa v sadžde hazrat Adamovi preto, lebo na jeho čele bol nur Muhammada alejhis-salám. 7. Alah ta’ala oznámil všetkým prorokom, že príde Muhammad alejhis-salám, a okrem toho im nariadil, aby prikázali svojim ummám, že ak sa dožijú jeho čias, majú v neho uveriť. 8. Pred jeho príchodom na svet boli videné veľmi veľké znamenia. Sú zapísané v knihách dejín a mevlidov. 9. Keď prišiel na svet, bolo vidieť, že jeho pupočná šnúra je už prerezaná a že je obrezaný. 10. Keď prišiel na svet, satani už nemohli vystupovať na nebo a kradnúť správy od anjelov. 11. Keď prišiel na svet, všetky modly na zemi a sochy, ktorým sa klaňali, padli tvárou k zemi. 12. Anjeli hojdali jeho kolísku. 13. Keď bol v kolíske, rozprával sa s mesiacom na nebi. Mesiac sa nakláňal na tú stranu, ktorú ukázal svojím požehnaným prstom. 14. Ešte v kolíske prehovoril. 15. Keď ako dieťa chodil po otvorených priestranstvách, nad jeho hlavou sa pohyboval oblak a robil mu tieň. Trvalo to až do začiatku jeho prorockého poslania. 16. Každý prorok mal pečať prorockého poslania na pravej ruke. Pečať Muhammada alejhis-salám však bola uprostred jeho požehnaného chrbta, blízko ľavej lopatky, oproti srdcu. Keď mu Džibríl alejhis-salám umyl srdce a zatvoril hruď, vtlačil mu na chrbát pečať, ktorú priniesol z džanny.

17. Videl za sebou tak, ako videl pred sebou.

18. V tme videl tak, ako videl na svetle. 19. Jeho slina urobila horké vody sladkými, chorým priniesla uzdravenie a dojčatám bola potravou ako mlieko. 20. Kým jeho oči spali, jeho srdce bdelo. (Takí boli aj všetci proroci.) 21. V živote nikdy nezívol. 22. Jeho požehnaný pot voňal krásne ako ruža. Jeden chudobný človek, keď vydával dcéru, požiadal ho o pomoc. V tej chvíli mu Prorok nemal čo dať. Nalial mu trochu svojho potu do malej fľaštičky. Keď si ním to dievča natrelo tvár a hlavu, jej dom voňal ako pižmo. Jej dom sa stal známym ako „dom krásnej vône“. 23. Hoci bol stredného vzrastu, keď bol vedľa vysokých ľudí, vyzeral vyšší ako oni. 24. Keď kráčal v slnečnom alebo mesačnom svetle, jeho tieň nepadal na zem. 25. Na jeho telo a oblečenie nesadali muchy, komáre ani iný hmyz. 26. Jeho bielizeň sa nikdy nešpinila, nech ju nosil akokoľvek dlho. 27. Kedykoľvek kráčal, išli za ním anjeli. Preto nechával svojich sahábov ísť vpredu a hovoril: „Nechajte za mnou miesto pre anjelov.“1 28. Keď stúpil na kameň, na kameni zostala stopa jeho chodidla. Keď však kráčal po piesku, nezanechával nijakú stopu. Keď vykonal potrebu, zem sa otvorila a všetko zostalo v zemi. (Takí boli aj všetci proroci.) 29. Spomedzi ľudí a anjelov jemu bolo dané najviac poznania. Hoci bol ummí, to jest hoci sa od nikoho nič neučil, Alah ta’ala mu všetko zjavil. Tak ako boli Adamovi alejhis-salám zjavené mená všetkých vecí, tak aj jemu boli zjavené mená a poznanie všetkých vecí. 30. Boli mu zjavené mená príslušníkov jeho ummy, ich podoba a všetko, čo sa medzi nimi stane. 31. Jeho rozum je väčší ako rozum všetkých ľudí. 32. Všetky krásne mravy, ktoré možno nájsť u ľudí, boli darované jemu. Keď sa veľkého básnika Umara ibn al-Fárida spýtali: „Prečo si nechválil Rasululláha?“, povedal: „Pochopil som, že nemám silu ho chváliť. Nenašiel som slová, ktorými by som ho chválil.“

„Nebudem spokojný, ak niekto z mojej ummy zostane v džahannamu“ Hadís šaríf

33. V slovách šahády, v ezane, v ikámate, v tašahhude v namaze, v mnohých modlitbách, v niektorých úkonoch uctievania a chutbách, pri dávaní rád, v ťažkých časoch, v hrobe, na mahšare, v džanne a na jazyku každého stvorenia Alah ta’ala postavil jeho meno vedľa Svojho mena. 34. Najvyššou z jeho predností je to, že je Habíbulláh. Alah ta’ala si ho urobil Svojím milovaným a priateľom. Miloval ho viac ako kohokoľvek a viac ako ktoréhokoľvek anjela. Povedal: „Ak som Ibráhíma urobil Chalílom, teba som urobil Svojím Habíbom.“

35. Vznešený ajat, ktorého význam je: „Budem ti dávať všetko, čo si zaželáš, kým nebudeš spokojný (kým nepovieš: ‚Dosť!’)“2, sľubuje, že Alah ta’ala daruje Svojmu Prorokovi všetky poznania, všetky prednosti, islamské predpisy, pomoc a víťazstvo nad nepriateľmi, jeho umme dobytia a víťazstvá a v Súdny deň každý druh príhovoru a tadžallí. Keď bol zjavený tento vznešený ajat, Prorok pozrel na Džibríla alejhis-salám a povedal: „Nebudem spokojný, ak niekto z mojej ummy zostane v džahannamu.“ 36. Alah ta’ala sa vo vznešenom Koráne obracal na každého proroka jeho menom, na Muhammada alejhis-salám však slovami: „Ó Môj Rasul! Ó Môj Prorok!“ 37. Hovoril každým nárečím arabského jazyka, veľmi jasne a ľahko zrozumiteľne. Tým, ktorí prichádzali z rôznych krajov a pýtali sa ho, odpovedal v ich nárečí. Tí, ktorí ho počúvali, zostávali ohromení. Hovoril: „Alah ta’ala ma veľmi krásne vychoval.“3

38. Malým počtom slov vysvetľoval mnoho. Viac ako stotisíc jeho hadísov šaríf ukazuje, že bol „Džavámi al-kalim“.

Niektorí učenci povedali: „Muhammad alejhis-salám oznámil štyri základy islamského náboženstva štyrmi hadísmi:

- ‚Skutky sa posudzujú podľa úmyslov.‘4

- ‚Halál je zjavný a harám je zjavný.‘5

- ‚Žalobca má priviesť svedka a obžalovaný má prisahať.‘6 a

- ‚Imán človeka nebude úplný, kým svojmu bratovi vo viere nebude priať to, čo praje sebe.‘7 Prvý z týchto štyroch hadísov je základom poznania o uctievaní, druhý – o medziľudských vzťahoch (muámalát), tretí – o chusúmát, to jest o súdnictve a správe, a štvrtý – o slušnosti a mravoch.“8

39. Muhammad alejhis-salám bol masún (chránený) a masúm (bez hriechu). Ani vedome, ani nevedome, ani veľký, ani malý, ani pred štyridsiatym rokom, ani po ňom nespáchal nijaký hriech. Nebolo vidieť ani jeden jeho škaredý čin. 40. Moslimom bolo prikázané, aby v namaze v sede pozdravili Muhammada alejhis-salám salámom slovami: „As-salámu alejka ajjuha n-nabijju va rahmatulláhi“. V namaze nie je dovolené pozdraviť salámom iného proroka alebo anjelov. 41. V hadíse kudsí bolo povedané: „Keby nebolo teba, nič by som nestvoril!“9

42. Iní proroci sami odpovedali na ohovárania neveriacich. Na ohovárania vyslovené proti Muhammadovi alejhis-salám však odpovedal Sám Alah ta’ala a obránil ho. 43. Umma Muhammada alejhis-salám je početnejšia ako všetky ummy ostatných prorokov dokopy. Jej príslušníci sú vznešenejší a čestnejší ako ostatní. V hadísoch šaríf bolo oznámené, že dve tretiny tých, ktorí vojdú do džanny, budú z tejto ummy. 44. Odmeny, ktoré budú dané Rasululláhovi, sú mnohonásobne väčšie ako odmeny, ktoré budú dané ostatným prorokom.

Koľko odmeny sa dá tomu, kto vykoná prijaté uctievanie alebo dobrý skutok, toľko sa dá aj jeho učiteľovi. Učiteľovi jeho učiteľa – štyrikrát viac, jeho učiteľovi – osemkrát a učiteľovi toho učiteľa – šestnásťkrát viac, a tak sa každému učiteľovi až po Rasululláha bude dávať dvojnásobne viac odmeny ako jeho žiakovi. Napríklad dvadsiatemu učiteľovi bude dané 524 288 odmien. Muhammadovi alejhis-salám sa dá odmena za každý skutok každého príslušníka jeho ummy.

Ak sa na základe tohto výpočtu zamyslíme nad počtom odmien, ktoré budú dané Muhammadovi alejhis-salám za každý skutok, ich celkové množstvo nepozná nikto okrem Alaha ta’ala. Bolo oznámené, že zbožní predchodcovia (as-salaf as-sálihún) sú lepší a vznešenejší ako tí, ktorí prišli neskôr. Podľa počtu odmien je táto prednosť zjavná. 45. Je harám volať ho menom, hovoriť nahlas vedľa neho, volať ho zďaleka a predbiehať ho na ceste. Ummy iných prorokov volali svojich prorokov menom. 46. Džibríla alejhis-salám videl v podobe anjela dvakrát. Nijaký iný prorok ho nevidel v jeho pôvodnej podobe. 47. Džibríl alejhis-salám k nemu prišiel dvadsaťštyritisíckrát. Spomedzi iných prorokov najviac prichádzal k Músovi alejhis-salám – štyristokrát.

„Kto nepriateľsky vystupuje proti mojej Ahl al-bajt, je munáfik (pokrytec)“ Hadís šaríf

48. Aj Isráfíl alejhis-salám mnohokrát prichádzal k Muhammadovi alejhis-salám. K iným prorokom (alejhimus-salavátu vat-taslímát) prichádzal iba Džibríl alejhis-salám. 49. Je dovolené prosiť Alaha ta’ala a zaprisahávať Ho Muhammadom alejhis-salám, no zaprisahávať Ho inými prorokmi a anjelmi nie je dovolené. 50. Po Muhammadovi alejhis-salám bolo iným zakázané (harám) ženiť sa s jeho manželkami, a v tomto zmysle bolo oznámené, že sú matkami veriacich.

Manželky iných prorokov (alejhimus-salavátu vat-taslímát) im buď škodili, alebo im neboli na úžitok. Požehnané manželky Muhammada alejhis-salám (radijalláhu ta’ala anhunna) mu však boli pomocníčkami v záležitostiach tohto sveta i áchiry, trpezlivo znášali chudobu, boli vďačné a veľmi sa usilovali o šírenie islamu. 51. Príbuzenstvo podľa rodu a podľa príčiny, to jest podľa krvi a podľa manželstva, nebude v Súdny deň na úžitok. Príbuzní Rasululláha sú z toho vyňatí. 52. Nosiť meno Rasululláha je užitočné na tomto i na onom svete. Praví veriaci, ktorí nosia jeho meno, nevojdú do džahannamu. 53. Každé jeho slovo a každý jeho skutok sú správne. Alah ta’ala potvrdzuje správnosť každého jeho idžtihádu. 54. Milovať ho je fard pre každého. Povedal: „Kto miluje Alaha ta’ala, miluje aj mňa.“ Znakom lásky k nemu je nasledovať jeho náboženstvo, jeho cestu, jeho sunnu a jeho mravy. Vo vznešenom Koráne mu bolo prikázané povedať: „Ak ma nasledujete, Alah ta’ala vás bude milovať.“

55. Je vádžib milovať jeho Ahl al-bajt. Povedal: „Kto nepriateľsky vystupuje proti mojej Ahl al-bajt, je munáfik (pokrytec)“. Ahl al-bajt sú jeho príbuzní, ktorým je zakázané (harám) prijímať zakát. Sú to jeho manželky a veriaci z rodu jeho predka Hášima, to jest potomkovia Aliho, Ukajla, Džafara Tajjára a Abbása.

56. Je vádžib milovať všetkých jeho sahábov. Povedal: „Po mne nevystupujte nepriateľsky proti mojim sahábom! Milovať ich znamená milovať mňa. Byť ich nepriateľom znamená byť mojím nepriateľom. Kto im ublíži, ublížil mne. A kto ublíži mne, ublížil Alahovi ta’ala. Alah ta’ala potrestá toho, kto ublíži Jemu.“

57. Alah ta’ala stvoril pre Muhammada alejhis-salám dvoch pomocníkov na nebi a dvoch na zemi. Sú to Džibríl, Míkáil, Abu Bakr a Umar (radijalláhu ta’ala anhum adžma’ín).10 58. Každý, muž či žena, kto zomrie v dospelom veku, bude v hrobe vypytovaný o Muhammadovi alejhis-salám. Tak ako sa bude pýtať: „Kto je tvoj Pán?“, bude sa pýtať aj: „Kto je tvoj prorok?“ 59. Čítať hadísy šaríf Muhammada alejhis-salám je uctievanie. Tomu, kto ich číta, sa dáva odmena.

Keď sa číta hadís šaríf, je mustahabb vziať si abdest, obliecť si čisté oblečenie, navoňať sa, položiť knihu hadísov šaríf na vyvýšené miesto, aby ten, kto číta, nevstával kvôli tým, čo prichádzajú zvonka, a aby sa poslucháči medzi sebou nerozprávali. Tváre tých, ktorí neustále čítajú hadísy šaríf, sa stávajú plnými nuru, žiarivými a krásnymi. Aj keď sa recituje vznešený Korán, treba dodržiavať tieto pravidlá slušnosti. 60. Aby vzal jeho požehnanú dušu, prišiel Azráil alejhis-salám v podobe človeka a požiadal o dovolenie vstúpiť. 61. Vo svojom hrobe je živý životom, ktorý my nepoznáme. V hrobe recituje vznešený Korán a vykonáva namaz. (Takí sú aj všetci proroci.) 62. Anjeli, ktorí počujú moslimov v každom kúte sveta, ako vravia salavát za Rasululláha (sallalláhu alejhi va sallam), prichádzajú k jeho hrobu a oznamujú mu to. Jeho hrob každý deň navštevujú tisíce anjelov. 63. Zem v jeho hrobe je vznešenejšia ako každé miesto, ako Kába a ako džanna. 64. Skutky a úkony uctievania jeho ummy sa mu ukazujú každé ráno a večer. Vidí aj tých, ktorí ich konajú, a modlí sa, aby bolo odpustené tým, ktorí hrešia. 65. Navštevovanie jeho hrobu je mustahabb aj pre ženy. Iné hroby však smú navštevovať iba v čase, keď je málo ľudí, a v oblečení, ktoré sa patrí na moslimku. 66. Tak ako to bolo, keď žil, aj po jeho odchode na áchiru Alah ta’ala v každom kraji sveta a v každom čase prijíma modlitby tých, ktorí robia tavassul skrze neho, to jest tých, ktorí prosia pre neho a pre jeho vážnosť.

Jeden beduín prišiel k jeho hrobu a povedal: „Pane môj! Prikázal si oslobodzovať otrokov. Toto je Tvoj Prorok a ja som jeden z Tvojich služobníkov. Pre Tvojho Proroka ma osloboď od ohňa džahannamu!“ Vtedy sa ozval hlas: „Ó služobník Môj! Prečo si žiadal, aby si bol oslobodený iba ty? Prečo si nežiadal, aby boli oslobodení všetci Moji služobníci? Choď! Oslobodil som ťa od džahannamu.“

Jeden zo známych valíov, Hátim Asamm, sa postavil pri hrobe Rasululláha a povedal: „Pane môj! Navštívil som hrob Tvojho Proroka. Nevráť ma s prázdnymi rukami!“ Vtedy sa ozval hlas: „Ó služobník Môj! Prijal som tvoju návštevu hrobu Môjho Habíba. Odpustil som tebe aj tým, ktorí ho navštívili spolu s tebou.“

Imám Ahmad Kastalání (rahmatulláhi alejh) rozpráva: „Niekoľko rokov som trpel jednou chorobou. Lekári na ňu nemohli nájsť liek. Jednej noci v Mekke som sa veľa a pokorne obracal na Rasululláha. Tej noci som vo sne videl jedného človeka. Na papieri v jeho ruke som prečítal: ‚Tu je s dovolením Rasululláha zapísaný liek na chorobu Ahmada Kastaláního.‘ Keď som sa prebudil, choroba už nebola.“ Kastalání ďalej rozpráva: „Jedno dievčatko ochorelo na padúcnicu. Veľa a pokorne som sa obracal na Rasululláha, aby sa uzdravilo. Vo sne mi jeden človek priviedol džina, ktorý dievčatku spôsobil chorobu, a povedal: ‚Toho ti poslal Rasululláh.‘ Nahneval som sa na džina a skríkol som naňho. Prisahal mi, že dievčatko nebude trápiť, a ja som sa prebudil. Čoskoro som počul, že sa dievčatko z padúcnice uzdravilo.“

67. V Súdny deň vstane z hrobu ako prvý Rasululláh. Bude mať na sebe rúcho džanny. Na Burákovi pôjde na miesto mahšaru a v ruke bude mať zástavu, ktorá sa nazýva „Livá al-hamd“. Proroci a všetci ľudia budú stáť pod touto zástavou. Všetci budú veľmi vyčerpaní tisícročným čakaním. Ľudia budú postupne chodiť k prorokom Adamovi, Núhovi, Ibráhímovi, Músovi a Ísovi (alejhimus-salám) a prosiť ich, aby sa prihovorili, nech sa začne zúčtovanie. Každý z nich uvedie svoje ospravedlnenie, povie, že sa hanbí pred Alahom ta’ala a bojí sa Ho, a zdrží sa príhovoru. Nakoniec, keď prídu k Rasululláhovi a poprosia ho, padne na sadždu, pomodlí sa a jeho príhovor bude prijatý. Najprv bude vykonané zúčtovanie jeho ummy; oni prví prejdú cez most Sirát a prví vojdú do džanny. Kadiaľ prejdú, všetko ožiaria nurom.

Keď bude hazrat Fátima prechádzať cez most Sirát, bude povedané: „Nech každý zavrie oči! Prichádza dcéra Muhammada alejhis-salám.“

68. Miesto, ktoré bude mať Rasululláh v džanne, sa nazýva Vasíla. Je to najvyšší stupeň džanny. Tam je koreň stromu Sidrat al-muntahá, z ktorého po jednej vetve siaha ku každému obyvateľovi džanny. Obyvateľom džanny budú z týchto vetiev prichádzať dobrodenia.

69. V ezane, ktorý sa za čias Adama alejhis-salám vyslovoval na namaz, sa vyslovovalo aj meno Muhammada alejhis-salám.

70. V Tavráte, Indžíle a Zabúre sú Muhammad alejhis-salám, jeho štyria kalifovia, jeho sahábovia a niektorí z jeho ummy opísaní krásnymi vlastnosťami a pochválení. Alah ta’ala zo Svojho mena Mahmúd odvodil slovo „Muhammad“ a dal ho ako meno Svojmu habíbovi. Alah ta’ala dal Svojmu habíbovi zo Svojich mien aj mená Raúf a Rahím. 71. Keď mal tri roky, keď mu v štyridsiatom roku bolo zjavené prorocké poslanie a keď bol v päťdesiatom druhom roku vzatý na Mi’rádž, anjeli mu otvorili hruď. V nádobe, ktorú priniesli z džanny, mu umyli srdce vodou džanny. 72. Svojimi očami videl sedem hviezd v hviezdokope nazývanej „Surajja“, ktorá sa nachádza vedľa súhvezdia Býka (Saur), a oznámil ich počet. Táto hviezdokopa sa nazýva aj Parvín a Kuriatka. 73. Boli takí, ktorí pili jeho krv z hidžámy (púšťania krvi). Keď ju jeden z nich vypil, Prorok povedal: „Oheň džahannamu ho nebude páliť.“ 74. Jedným z jeho veľkých zázrakov je to, že bol vzatý na Mi’rádž. Na zvierati z džanny nazývanom Burák bol prenesený z Mekky do Jeruzalema (Kuds). Odtiaľ bol vynesený na nebesia a na Arš. Boli mu ukázané podivuhodné veci. Videl Alaha ta’ala očami hlavy, spôsobom, ktorý nemožno pochopiť. (Toto videnie sa však udialo mimo hmotného sveta, to jest vo svete áchiry.) V jednom okamihu bol opäť vrátený do svojho domu. Zázrak Mi’rádžu nebol daný nijakému inému prorokovi.

75. Pre jeho ummu sa stalo fard raz za život vysloviť za neho salavát a salám. Aj Alah ta’ala, aj anjeli mu posielajú salavát a salám.

„Chcem byť prorokom-služobníkom“ Hadís šaríf

76. V noci, v bdení aj v spánku, sám aj medzi mnohými, na ceste aj doma, v boji, aj keď sa smial, aj keď plakal, jeho požehnané srdce bolo vždy s Alahom ta’ala. A v niektorých chvíľach bolo iba s Alahom ta’ala.

Aby mohol plniť svoje povinnosti na tomto svete a obrátiť svoje požehnané srdce k svetu ľudí, prichádzal k svojej manželke Áiše (radijalláhu anhá) a hovoril: „Ó Áiša! Porozprávaj sa chvíľu so mnou (aby som prišiel k sebe)“, a potom odchádzal radiť a viesť svojich sahábov. Keď si sunnu ranného namazu vykonal doma a chvíľu sa porozprával s Áišou (radijalláhu anhá), odchádzal do mešity, aby ako imám viedol sahábov vo farde. Tento stav patrí k osobitostiam, ktoré sú vlastné iba Prorokovi (chasáis). Keby vyšiel bez toho, aby sa porozprával s Áišou (radijalláhu anhá), pre Božie tadžallí a nury by sa mu nikto nemohol pozrieť do tváre. 77. Netúžil po hodnosti a moci, ale túžil po prorockom poslaní a chudobe. Jedného rána, keď sa rozprával s Džibrílom alejhis-salám, povedal, že tej noci nemali v dome ani sústo jedla. V tej chvíli prišiel Isráfíl alejhis-salám a povedal: „Alah ta’ala počul, čo si povedal, a poslal ma. Ak chceš, nech sa každý kameň, ktorého sa dotkneš rukou, stane zlatom, striebrom alebo smaragdom. Ak chceš, buď prorokom ako panovník.“ Rasululláh trikrát povedal: „Chcem byť prorokom-služobníkom.“

78. Iní proroci (alejhimus-salavátu vat-taslímát) boli prorokmi v určitom čase a v určitej krajine. Muhammad alejhis-salám však bol poslaný ako prorok ku všetkým ľuďom a džinom na zemi až do Súdneho dňa. Sú aj učenci, ktorí oznámili, že je prorokom aj anjelov, aj zvierat, aj rastlín, aj neživých vecí, jedným slovom, všetkých stvorení.

79. Jeho milosť a úžitok sa rozšírili na všetky bytosti. Jeho úžitok pre veriacich je zjavný. Neveriaci v časoch iných prorokov (alejhimus-salavátu vat-taslímát) boli trestaní na tomto svete a ničení. Tí, ktorí v neho neuverili, však neboli potrestaní na tomto svete. Jedného dňa povedal Džibrílovi alejhis-salám: „Alah ta’ala oznámil, že som milosťou pre svety. Pripadol aj tebe podiel z mojej milosti?“ Džibríl povedal: „Pred Alahovou veľkosťou a hrôzou som bol vždy v strachu, aký bude môj koniec. Keď som priniesol ajaty, ktoré oznamujú, že som spoľahlivý (amín) (20. a 21. ajat súry at-Takvír), touto chválou som sa zachránil pred strašným strachom a upokojil som sa. Môže byť väčšia milosť ako táto?“ 80. Alah ta’ala chcel, aby bol Muhammad alejhis-salám spokojný. (Ako sme uviedli v 35. prednosti, Alah ta’ala mu bude dávať to, čo chce, kým nebude spokojný. O tom bolo zjavené v súre ad-Duhá.)

81. V knihe „Maváhib al-ladunnijja“ sa hovorí, že je známy hadís šaríf: „Prosil som svojho Pána, aby sa moja umma nezhodla na blude (dalála). On to prijal.“

V inom hadíse šaríf povedal: „Alah ta’ala vás ochránil pred tromi vecami. Po prvé: ochránil vás pred tým, aby ste sa zhodli na blude. Po druhé: kto zomrie na nákazlivú chorobu, dosiahne odmenu šahída. Po tretie: ak dvaja dobrí moslimovia dosvedčia o jednom moslimovi slovami: ‚Je to dobrý človek‘, ten moslim vojde do džanny.“

V jednom hadíse šaríf povedal: „Ichtiláf (rozdielnosť názorov) mojich sahábov je pre vás milosťou“ a „Ichtiláf mojej ummy (jej rozdelenie na mazhaby v skutkoch) je milosťou“. Jeho umma, keď sa usiluje nájsť pravdu a to, čo je správne, dospieva k rozdielnym názorom. A toto úsilie je príčinou milosti. Tento hadís šaríf popreli dvaja: jeden je mádžin a druhý mulhid. Mádžin je podvodník, ktorý robí z náboženstva nástroj na získavanie pozemského prospechu. Mulhid je ten, kto zblúdil a vykladaním vznešených ajatov podľa pozemských záujmov sa stáva neveriacim. Jahja ibn Saíd hovorí: islamskí učenci uľahčujú veci. O jednej veci jeden povedal „halál“ a druhý „harám“. To, čo pre dobrých ľudí nazvali halál, v čase skazenosti nazvali harám. Ako ukazujú vyššie uvedené hadísy šaríf, idžmá al-umma, to jest zhoda učencov, ktorí sa nazývajú mudžtahidmi, patrí k adilla šarijja (dôkazom šarí’e). To jest, je to jeden zo štyroch prameňov náboženského poznania, a všetky štyri mazhaby sú pravdou. Mazhaby sú milosťou Alaha ta’ala pre moslimov. 82. Požehnané dcéry a manželky Rasululláha (radijalláhu ta’ala anhunna) sú najvznešenejšie zo žien sveta. Aj všetci jeho sahábovia sú po prorokoch najvznešenejší zo všetkých ľudí. Jeho mestá, Mekka al-Mukarrama a potom Medina al-Munavvara, sú najvzácnejšie miesta na zemi. Za jeden rak’at namazu vykonaný v jeho požehnanej mešite sa zapisuje odmena tisícich rak’atov. Tak je to aj s inými úkonmi uctievania.

Priestor medzi jeho hrobom a minbarom je záhradou džanny. Povedal:

„Kto ma navštívi po mojej smrti, je to, akoby ma navštívil, keď som žil. Veriaci, ktorý zomrie v jednom z Haramajn, bude v Súdny deň vzkriesený v bezpečí.“ Mestá Mekka a Medina sa nazývajú Haramajn. 83. Rod každého pokračuje cez syna. Rod Muhammada alejhis-salám však pokračuje cez jeho dcéru Fátimu. Bolo to oznámené aj v hadíse šaríf. 84. Každý človek má sprievodcu spomedzi džinov. Tento satan je neveriaci. Vnášaním našepkávaní (vasvasa) do srdca sa usiluje vziať človeku imán a zviesť ho k hriechu. Rasul alejhis-salám priviedol k imánu svojho sprievodcu spomedzi džinov.

85. Keď Rasululláhovi (sallalláhu ta’ala alejhi va sallam) prišiel čas odchodu na áchiru, prišiel k nemu Džibríl alejhis-salám, priniesol mu salám od Alaha ta’ala a povedal, že Alah ta’ala sa vypytuje na jeho stav. Oznámil mu, že odíde na áchiru, a priniesol mnoho radostných zvestí pre neho a jeho ummu.

Nevezmem celý svet za prach z tvojich nôh, ó Rasulalláh!
Sedem nebies nevymením za jeden tvoj vlas, ó Rasulalláh!
Siddíkovou túžbou je iba jedno tvoje prehliadnutie, ó Rasulalláh!
Irfánovou túžbou je byť prachom pod tvojimi nohami, ó Rasulalláh!