ISTIGFÁR PROROKA1
Tak ako je Prorok najvznešenejší zo stvorení, tak je aj tým, kto Alaha ta’ala najpravdivejšie pozná a najviac sa Ho bojí. Hoci ho Džanáb al-Hakk ochránil pred páchaním hriechov, neustále sa venoval uctievaniu a obracal sa na Alaha ta’ala s modlitbami a istigfárom. Začiatok noci (po nočnom namaze) trávil spánkom a koniec noci uctievaním. Ibn Abbás rozpráva: „Jednej noci som bol hosťom v dome matky veriacich hazrat Majmúny. Rasululláh spal do polnoci alebo trochu predtým či potom. Potom sa prebudil a posadil sa a rukou si zotrel stopy spánku z tváre. Vstal, vzal džbán s vodou, ktorý visel, a vzal si abdest. Zarecitoval posledných desať ajatov súry Ál Imrán a postavil sa k namazu. Aj ja som vstal, vzal som si abdest tak, ako si ho vzal Rasululláh, a postavil som sa v namaze vedľa tohto Sarvara. Rasululláh vykonal dva rak’aty namazu. Potom vykonal ďalšie dva rak’aty. Potom ešte dva rak’aty. Potom sa postavil k namazu vitr. Potom si ľahol, kým nezaznel ezan na ranný namaz. Potom vstal, znova vykonal dva rak’aty namazu, vyšiel do mešity a vykonal fard ranného namazu.“2 Naša matka hazrat Áiša rozpráva: „Rasululláh jednej noci spal. Keď sa prebudil, povedal: ‚Ó Áiša, ak mi dovolíš, túto noc by som sa venoval uctievaniu svojho Pána.‘ Potom vstal. Recitoval vznešený Korán a plakal. Až sa mu od sĺz zmáčali obe kolená. Pokračoval v recitovaní, a čím viac recitoval, tým viac jeho požehnané slzy zmáčali každé miesto na tele, ktorého sa dotkli. Tento stav trval až do rána.
Ráno prišiel Bilál Habeší, a keď uvidel tento stav, povedal: ‚Nech sú môj otec a matka obetou za teba, ó Rasulalláh! Či ti Alah ta’ala neodpustil predošlé i budúce chyby?‘ Rasululláh povedal: ‚Ó Bilál! Či nemám byť vďačným služobníkom? Alah ta’ala mi túto noc3 zjavil 190. ajat súry Ál Imrán, ktorého význam je: „V stvorení nebies a Zeme a v striedaní noci a dňa sú veru mnohé znamenia pre tých, ktorí majú rozum.“’“ V hadíse šaríf, ktorý sa uvádza v zbierke „Muslim“, povedal: „Do môjho srdca prichádzajú také veci, že kvôli nim každý deň a noc sedemdesiatkrát prosím Alaha ta’ala o odpustenie“ a „V mojom srdci vzniká závoj (ktorý bráni prichádzaniu Božích nurov). Preto každý deň 70-krát robím istigfár“, a tiež: „Každý deň stokrát prosím Alaha ta’ala o odpustenie.“4
Strach Proroka z Alaha ta’ala bol taký veľký, že ho nikto nevidel smiať sa nahlas. V hadíse šaríf, ktorý imám Tirmizí odovzdáva od Abu Zarra ako marfú5, bolo povedané: „Veru, ja vidím to, čo vy nevidíte, a počujem to, čo vy nepočujete. Na nebi niet voľného miesta ani na štyri prsty, aby na ňom anjeli nekonali sadždu. Pri Alahovi, keby ste vedeli, čo viem ja, málo by ste sa smiali a veľa by ste plakali. Vyšli by ste na cesty a z celého hlasu by ste úpenlivo prosili Alaha ta’ala.“6
V hadíse šaríf, ktorý odovzdáva Abu Hurajra, Rasululláh povedal: „Nikoho neuvedú do džanny jeho skutky.“ Keď sa ho spýtali: „Ani teba, ó Rasulalláh?“, povedal: „Áno, ani mňa neuvedú do džanny moje skutky. Ale zahalí ma dobrota (fadl) a milosť Alaha ta’ala.“
Ibn Umar rozpráva: „Keď sme boli s Rasululláhom na nejakom zhromaždení, napočítali sme, že stokrát povedal: ‚Pane môj! Odpusť mi a prijmi moje pokánie (tavbu). Ty si Ten, ktorý prijíma pokánie, a Ty si Rahím.‘“7
Anas ibn Málik odovzdáva: „Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) neustále hovoril: ‚Alláhumma já mukalliba l-kulúb, sabbit kalbí alá díník.‘“8 V hadíse šaríf, ktorý Tirmizí odovzdáva od Abu Saída Chudrího, Prorok povedal: „Kto, keď si ľahne do postele, trikrát povie: ‚Astagfiru lláha l-azím, allazí lá iláha illá huva l-hajju l-kajjúm, va atúbu ilajh‘, Alah ta’ala mu odpustí hriechy, aj keby ich bolo toľko ako morskej peny, alebo piesku v krajine Tamím, alebo lístia na stromoch, alebo dní tohto sveta.“
Podľa toho, čo odovzdávajú Buchárí a Muslim, Rasululláh robil istigfár takto: „Alláhumma gfir lí chatí’atí va džahlí va isráfí fí amrí va má anta a’lamu bihí minní.“ (Alah môj! Odpusť mi chyby, ktoré som urobil (vedome alebo) nevedome, keď som prekročil svoju mieru, a ktoré Ty poznáš!)
Podľa podania od Abu Músu Aš’arího (radijalláhu anhu) Rasul al-akram (sallalláhu alejhi va sallam) robil istigfár aj takto:
„Alláhumma gfir lí hazlí va džiddí va chata’í va amdí va kullu zálika indí. Alláhumma gfir lí má kaddamtu va má achchartu va má asrartu va má a’lantu va má anta a’lamu bihí minní, anta l-mukaddimu va anta l-mu’achchiru va anta alá kulli šaj’in kadír.“9 (Alah môj! Odpusť mi všetky poklesky, ktorých som sa mohol dopustiť v žarte i vážne, zo zabudnutia i úmyselne. Alah môj! Odpusť mi to, čo som urobil skôr i neskôr, tajne i verejne, každý druh mojich pokleskov, ktorý Ty poznáš. Ty si Ten, ktorý posúva dopredu, a Ty si Ten, ktorý necháva vzadu. Ty máš moc nad všetkým.)
Rasululláh cez deň sa postil,
a v noci v namaze stál.
Ak si z ummy toho Vyvoleného,
na sunnu a makrúh vždy dávaj pozor.
„V mojom srdci vzniká závoj (ktorý bráni prichádzaniu Božích nurov). Preto každý deň 70-krát robím istigfár“ Hadís šaríf