PRÍHOVOR (ŠAFÁ’A) PROROKA

Rasul al-akram sa v Súdny deň bude prihovárať za svoju ummu a vyslobodí ju z ťažkostí a smútku. V jednom hadíse šaríf povedal: „Bol mi daný výber medzi tým, aby polovica mojej ummy vošla do džanny, a príhovorom. Vybral som si príhovor, pretože je obsiahlejší. Nemyslite si, že je iba pre tých, ktorí dosiahli bohabojnosť (takvá), je aj pre hriešnikov, ktorí upadli do hriechu…“1

V hadíse šaríf, ktorý odovzdáva hazrat Abu Hurajra, Prorok povedal: „Môj príhovor je pre toho, kto úprimne vysloví slová šahády ‚Lá iláha illalláh‘ tak, že jeho srdce potvrdzuje to, čo hovorí jazyk.“2

A v niektorých hadísoch šaríf Prorok povedal:

„Budem sa prihovárať za tých z mojej ummy, ktorí milujú moju Ahl al-bajt.“ „Budem sa prihovárať za tých z mojej ummy, ktorí páchajú veľké hriechy.“ „Môžem sa prihovárať za každého okrem tých, ktorí hovoria proti mojim sahábom.“ „Budem sa prihovárať za tých z mojej ummy, ktorí ukrivdili sami sebe a ktorých oklamal ich nafs.“ „V Súdny deň sa budem prihovárať ako prvý.“3

„Kto neverí v môj príhovor, nedosiahne ho.“4

V Súdny deň sa od hrôzy zatrúbenia na trúbu (Súr) ježí koža, oči nevedia, kam sa pozerať, a veriaci aj neveriaci sú hnaní na miesto mahšaru. To je utrpenie, ktoré ešte zväčšuje ťarchu Súdneho dňa. Vtedy osem anjelov nesie Arš. Jeden z týchto anjelov jedným krokom prejde cestu dvadsiatich tisícov rokov tohto sveta. Anjeli a oblaky vravia tasbíhy, ktoré rozum nedokáže pochopiť, až kým sa Arš al-alá neustáli. Tak sa Arš al-alá ustáli na bielej zemi, ktorú preň Alah ta’ala stvoril. Vtedy sa hlavy skláňajú zo strachu pred trestom Alaha ta’ala, ktorý nič nedokáže zniesť. Všetky stvorenia, uväznené vo svojom trápení a zmätené, hľadajú súcit. Na mahšare sa stav ľudí stáva nanajvýš ťažkým. Ich trápenia a utrpenia sa zväčšujú. Každému človeku je okolo krku ovinutý majetok, ktorý na svete pevne strážil. Tým, ktorí nedávali zakát z tiav, sa na krk naloží ťava. Tá tak reve a je taká ťažká, že je ako veľká hora. Tak je to aj s tými, ktorí nedávali zakát z hovädzieho dobytka a oviec. Ich nárek je ako hrmenie.5 Tým, ktorí nedávali zakát z úrody, to jest ušr, sa na krk nakladajú vrecia úrody. Z akéhokoľvek druhu úrody na svete nedali zakát, z toho druhu sú im naložené vrecia: ak je to pšenica – pšenica, ak jačmeň – jačmeň. Pod ich ťarchou kričia: „Vá vajlá, vá subúrá!“ („Vajl“ je slovo pre trest. Človek tak kričí, keď nemôže zniesť trest. A slovo „subúr“ sa používa v chvíli záhuby.) Na tých, ktorí nedávali zakát zo zlata, striebra, (papierových) peňazí a iného obchodného tovaru, sa vrhá strašný had. Keď zakričia: „Čo je to?“, anjeli odpovedajú: „Toto sú vaše majetky, z ktorých ste na svete nedávali zakát.“ Hľa, tento strašný stav bol oznámený v stoosemdesiatom ajate súry Ál Imrán, ktorého význam je: „To, s čím na svete skúpo narábali, im bude v Súdny deň ovinuté okolo krku.“

„Kto neverí v môj príhovor, nedosiahne ho“ Hadís šaríf

Z ohanbia (avratu) ďalšej skupiny tečie hnis a žltá tekutina. Ich zápach veľmi trápi tých, čo sú okolo nich. To sú tí, ktorí páchali smilstvo (zina) a robili to, čo je harám. Ďalšia skupina visí na konároch stromov. To sú tí, ktorí na svete páchali sodomiu (livát).

Ďalšej skupine vypadli jazyky z úst a visia im až po hruď; sú v nesmierne škaredom stave. Ľudia sa na nich nechcú pozerať. To sú tí, ktorí klamali a ohovárali.

Ďalšej skupine opuchli bruchá a narástli ako vysoké hory. To sú tí, ktorí na svete bez núdze a bez použitia (dovolených spôsobov) obchodovania (muámala) brali a dávali majetok a peniaze na úrok. Hriechy tých, ktorí páchajú takýto harám, sa odhaľujú tým najpotupnejším spôsobom. Prorokov a učencov sa zmocňuje strach. Valíovia a šahídi bedákajú pred trestom Alaha ta’ala, ktorý je ťažké zniesť. Kým sú v tomto stave, zahalí ich nur oveľa silnejší ako slnečný nur. Ľudia, ktorí ani inak nedokážu zniesť slnečnú páľavu, keď to uvidia, celkom stratia rozvahu. Tisíc rokov zostávajú v tomto stave. Alah ta’ala im nič nehovorí. Vtedy ľudia idú k prvému prorokovi, Adamovi alejhis-salám, a úpenlivo ho prosia: „Ó Adam alejhis-salám! Ty si milý a čestný prorok. Alah ta’ala ťa stvoril, prikázal anjelom, aby sa ti poklonili v sadžde, a vdýchol do teba zo Svojho ducha. Prihovor sa za nás, nech sa začne zúčtovanie, nech sa nás súdi tak, ako chce Alah ta’ala, a nech každý odíde tam, kam On prikáže. Nech Alah ta’ala, ktorý je vládcom a vlastníkom všetkého, urobí so Svojimi stvoreniami, čo chce.“

Adam alejhis-salám povie: „Jedol som plod zo stromu, ktorý Alah ta’ala zakázal. Preto sa teraz hanbím pred Alahom ta’ala. Ale choďte k Núhovi.“ Potom tisíc rokov stoja a navzájom sa radia. Potom idú k Núhovi alejhis-salám a úpenlivo ho prosia: „Sme v stave, ktorý sa nijako nedá zniesť. Prihovor sa, aby sa naša vec čo najskôr posúdila. Nech sa zachránime pred týmto trestom mahšaru.“ Núh alejhis-salám im odpovie: „Modlil som sa k Alahovi ta’ala a pre túto modlitbu sa utopili všetci ľudia, ktorí boli na zemi. Preto sa hanbím pred Alahom ta’ala. Ale choďte k Ibráhímovi alejhis-salám, ktorý je Chalílulláh. Alah ta’ala v poslednom ajate súry al-Hadždž povedal, podľa významu: ‚Nasledujte náboženstvo svojho otca Ibráhíma (alejhis-salám). Aby bol Prorok svedkom pre vás a vy aby ste boli svedkami pre ľudí, Alah ta’ala vás v predchádzajúcich knihách aj vo vznešenom Koráne nazval moslimami.‘ Možno sa on za vás prihovorí.“

Tak ako predtým, ďalších tisíc rokov sa rozprávajú medzi sebou. Potom prídu k Ibráhímovi alejhis-salám a povedia: „Ó otec moslimov! Ty si ten, koho si Alah ta’ala urobil Svojím chalílom. Prihovor sa za nás! Nech Alah ta’ala vynesie Svoj súd medzi stvoreniami.“ Ibráhím alejhis-salám im povie: „Ja som na svete trikrát vyslovil slová so skrytým významom. Keď som ich hovoril, bojoval som na ceste náboženstva. Teraz sa hanbím na tomto mieste žiadať od Alaha ta’ala dovolenie na príhovor. Choďte k Músovi alejhis-salám, pretože Alah ta’ala sa s ním rozprával a ukázal mu duchovnú blízkosť. On sa za vás prihovorí.“ Potom opäť tisíc rokov stoja a radia sa jeden s druhým. Ale vtedy sa ich stav stane veľmi ťažkým. Miesto mahšaru sa stane veľmi tesným. Potom prídu k Músovi alejhis-salám a povedia: „Ó syn Imránov! Ty si prorok, s ktorým sa Alah ta’ala rozprával a ktorému zjavil Tavrát. Prihovor sa za nás, nech sa začne zúčtovanie! Pretože naše státie tu sa veľmi predĺžilo. Od tlačenice sa nohy kopia jedna na druhú.“ Músa alejhis-salám im povie: „Modlil som sa k Alahovi ta’ala, aby faraónov ľud bol roky trestaný tým, čo mu nie je milé. Potom som prosil, aby boli poučením pre tých, ktorí prídu po nich. Teraz sa hanbím prihovárať sa. Ale Džanáb al-Hakk je vlastníkom milosti a odpustenia. Choďte k Ísovi alejhis-salám, pretože on je čo do istoty (jakínu) najpravdivejší z rasulov, čo do poznania a zuhdu najvznešenejší a čo do múdrosti najvyšší. On sa za vás prihovorí.“ Aby sa zachránili pred trápením mahšaru, potom prídu k Ísovi alejhis-salám a povedia: „Ty si duch a slovo Alaha ta’ala. Alah ta’ala o tebe v štyridsiatom piatom ajate súry Ál Imrán povedal, podľa významu: ‚On je vadžíh na tomto i na onom svete, to jest má vysoké postavenie (je čestný a ctený)‘. Prihovor sa za nás u svojho Pána!“

Ísa alejhis-salám povie: „Môj ľud vzal mňa a moju matku za božstvá okrem Alaha. Ako sa môžem v takom stave prihovárať? Aj mňa uctievali; mňa nazvali synom a Alaha ta’ala otcom. Ale videli ste, že by niekto z vás mal vrece, v ktorom by nebolo jedlo a jeho otvor by nebol zapečatený? Dá sa k tomu jedlu dostať bez toho, aby sa pečať zlomila? Choďte k Muhammadovi (sallalláhu alejhi va sallam), najvznešenejšiemu a poslednému z prorokov. Pretože on si svoju modlitbu a svoj príhovor uchoval pre svoju ummu. Jeho ľud mu mnohokrát ubližoval. Zranili mu požehnané čelo. Vylomili mu požehnaný zub. Pripisovali mu šialenstvo. A tento vznešený prorok bol spomedzi nich najlepší hrdosťou a najvyšší cťou. Na ich neznesiteľné príkoria a týranie odpovedal vznešeným ajatom, v ktorom sa uvádzajú slová, ktoré Júsuf alejhis-salám povedal svojim bratom, a ktorého význam je: ‚Dnes vám už nebudem vyčítať to, čo ste urobili (nebudem vám vyhadzovať na oči vaše chyby). Alah, ktorý je Arhamu r-ráhimín, vám odpustí.‘“6 Keď Ísa alejhis-salám porozpráva o prednostiach nášho Proroka (sallalláhu alejhi va sallam), všetci zatúžia čo najskôr sa k nemu dostať. Hneď prídu k minbaru Muhammada alejhis-salám a povedia: „Ty si Habíbulláh! A habíb je najužitočnejší sprostredkovateľ. Prihovor sa za nás! Pretože my sme išli k prvému prorokovi, Adamovi alejhis-salám. On nás poslal k Núhovi alejhis-salám. Išli sme k Núhovi alejhis-salám. On nás poslal k Ibráhímovi alejhis-salám. Išli sme k Ibráhímovi alejhis-salám; on nás poslal k Músovi alejhis-salám. Išli sme k Músovi alejhis-salám; on nás poslal k Ísovi alejhis-salám. Išli sme k Ísovi alejhis-salám; on nás poslal k tebe. Ó Rasulalláh (sallalláhu alejhi va sallam)! Po tebe už nemáme kam ísť.“

„To, s čím na svete skúpo narábali, im bude v Súdny deň ovinuté okolo krku“ Ál Imrán: 180

Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) povie: „Ak to Alah ta’ala dovolí a bude s tým spokojný, budem sa prihovárať.“

Príde na miesto, ktoré sa nazýva Surádikat al-džalál, to jest k závojom džalálu (vznešenosti). Žiada od Alaha ta’ala dovolenie prihovárať sa. Dovolenie mu je dané. Závoje sa zdvihnú. Vstúpi do Arša al-alá. Padne na sadždu. Tisíc rokov zostane v sadžde. Potom chváli Džanáb al-Hakka chválou, akou Ho nikto nechválil, odkedy bol svet stvorený. Niektorí árifovia povedali: „Keď Alah ta’ala stvoril svety, Sám Seba chválil takými chválami.“ Alah ta’ala povie, podľa významu: „Ó Muhammad, zdvihni hlavu zo sadždy! Hovor – budeš vypočutý. (Čokoľvek povieš, bude vypočuté. Čokoľvek budeš žiadať, bude ti dané.) Prihováraj sa – tvoj príhovor bude prijatý.“ Potom Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) povie: „Pane môj! Oddeľ dobrých od zlých spomedzi Tvojich služobníkov, pretože ich čakanie sa veľmi predĺžilo. Každý z nich je pre svoje hriechy zahanbený a ponížený na pláni Arasát.“

Džanáb al-Hakk prikáže priniesť džannu. Džanna, ozdobená každým druhom ozdôb, je prinesená na pláň Arasát. Jej krásnu vôňu cítiť na vzdialenosť päťsto rokov chôdze. Z toho sa srdcia radujú a duše ožívajú. (Neveriaci, murtaddovia, tí, ktorí sa vysmievajú moslimom, tí, ktorí klamú mládež a kradnú jej imán, a) tí, ktorých skutky sú špinavé a skazené, však vôňu džanny necítia.

Anjeli privedú džahannam na miesto mahšaru spútaný reťazami. Džahannam reve a hučí, chrlí oheň a vyvrhuje hustý dym, ktorý celé nebo zafarbí načierno. Jeho revanie, hukot a horúčava sú také, že sa nedajú zniesť. Každému sa podlomia kolená a všetci padnú tam, kde stáli. Dokonca ani proroci a rasuli sa nedokážu ovládnuť. Hazrat Ibráhím, hazrat Músa a hazrat Ísa sa chytia Arša al-alá. Ibráhím alejhis-salám zabudne na Ismáila alejhis-salám, ktorého chcel obetovať. Músa alejhis-salám zabudne na svojho brata Hárúna alejhis-salám a Ísa alejhis-salám na svoju matku hazrat Marjam. Každý z nich povie: „Pane môj! Dnes nežiadam nič okrem záchrany pre seba.“

Muhammad alejhis-salám však povie: „Pane môj! Daruj mojej umme bezpečie a záchranu!“ Tam niet nikoho, kto by to dokázal zniesť. Pretože Alah ta’ala, keď o tom oznamuje, v dvadsiatom ôsmom ajate súry al-Džásija povedal, podľa významu: „Budeš vidieť každú ummu, ako zo strachu pred Džanáb al-Hakkom kľačí na kolenách. Každá bude vyzvaná ku knihe skutkov, ktoré konala na svete.“

Alah ta’ala v ôsmom ajate súry al-Mulk hovorí, podľa významu: „Od prudkosti hnevu a zúrivosti sa oheň takmer roztrhne.“

Potom náš Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) vystúpi dopredu a zastaví džahannam. Povie: „Vráť sa späť ponížený a potupený! Čakaj, kým k tebe neprídu tvoji obyvatelia v skupinách.“ A džahannam povie: „Ó Muhammad! Nechaj ma prejsť! Pretože ty si mi zakázaný (harám).“ Z Arša zaznie hlas: „Ó džahannam! Poslúchni slovo Muhammada alejhis-salám a podrob sa mu!“ Potom Rasululláh odvlečie džahannam a umiestni ho na jedno miesto naľavo od Arša al-alá. Tí na mahšare si navzájom zvestujú radostnú zvesť o tomto milosrdnom čine a príhovore Proroka. Ich strach sa trochu zmenší. Vyhlási sa význam stosiedmeho ajatu súry al-Anbijá: „Poslali sme ťa ako milosť pre svety.“7

Jedným slovom, Rasululláh sa bude prihovárať na piatich miestach.8

Po prvé – svojím príhovorom, ktorý sa nazýva Makám Mahmúd, zachráni všetkých ľudí pred trápením čakania na mahšare.9

Po druhé – svojím príhovorom uvedie veľmi mnoho ľudí do džanny bez zúčtovania. Po tretie – vyvedie z džahannamu veriacich s mnohými hriechmi. Po štvrté – bude sa prihovárať, aby do džanny vošli tí, ktorých odmeny a hriechy sú rovnaké a ktorí čakajú na mieste nazývanom „A’ráf“. Po piate – bude sa prihovárať, aby sa pozdvihli stupne obyvateľov džanny.

Na príhovor každého zo sedemdesiatich tisícov ľudí, ktorých svojím príhovorom zachránil pred zúčtovaním, vojde do džanny bez zúčtovania ešte po sedemdesiattisíc ľudí.

PRÍHOVOR, Ó RASULALLÁH!
Vo veľkej núdzi som prišiel k tebe,
príhovor, ó Rasulalláh!
Svoju vinu som spoznal,
príhovor, ó Rasulalláh!
Som hriešnik, moja tvár je čierna,
možno budem do ohňa uvrhnutý,
záchrana mi môže prísť len od teba,
príhovor, ó Rasulalláh!
Láska k tebe je nad všetkým,
tvoje poznanie je vyššie ako poznanie hocikoho,
teba chváli Sám Mavlá,
príhovor, ó Rasulalláh!
Ako ťa môže človek chváliť?
Nech od teba príde dobrodenie,
pomôž nám, zmiluj sa!
Príhovor, ó Rasulalláh!
Bez teba je mi svet väzením,
moja vec je stratená, stav ťažký,
liek mi môže prísť len od teba,
príhovor, ó Rasulalláh!
Svetlo si rozlial po tomto svete,
salavát a salám nech sú s tebou,
každému moslimovi, mŕtvemu i živému –
príhovor, ó Rasulalláh!
Veru mnohé sú moje hriechy,
som bezmocný a plný chýb,
ale môj imán je správny,
príhovor, ó Rasulalláh!
Keď džahannam zovrie a vyleje sa,
nevie sa, čo koho postihne,
druhom, ktorí vedú džihád –
príhovor, ó Rasulalláh!
Nech sa mi z očí zdvihne závoj,
ty si liek na každý neduh,
každému, kto je veriaci –
príhovor, ó Rasulalláh!
Na tvoju počesť bolo povedané „Lavláka“,
a znova bolo povedané „A’tajnáka“,
ty si panovník „Arsalnáka“,
príhovor, ó Rasulalláh!
Tým, ktorí šíria naše náboženstvo,
tým, ktorí nasledujú tvoju sunnu,
tým, ktorí na tvojej ceste kladú hlavu –
príhovor, ó Rasulalláh!
Najnižšiemu v tvojej umme,
tomu, kto ďakuje a kto robí zikr,
jej boháčovi aj chudobnému –
príhovor, ó Rasulalláh!
Muhammed Hâdimî (rahmatulláhi alejh)

„Budeš vidieť každú ummu, ako zo strachu pred Džanáb al-Hakkom kľačí na kolenách. Každá bude vyzvaná ku knihe skutkov, ktoré konala na svete“ Džásija: 28