PROROKOVA AHL AL-BAJT

Dôvody Prorokových manželstiev

Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) sa prvý raz oženil vo svojom dvadsiatom piatom roku, s hazrat Chadídžou (radijalláhu anhá). Hazrat Chadídža mala štyridsať rokov a bola vdovou. Ale jej majetok, krása, rozum, poznanie, vážnosť, pôvod, cudnosť a uhladenosť boli veľmi veľké. Žili spolu dvadsaťpäť rokov. Kým hazrat Chadídža žila, Rasul al-akram (sallalláhu alejhi va sallam) sa s nijakou inou neoženil.

Keď naša matka hazrat Chadídža (radijalláhu anhá) odišla na áchiru, Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) sa oženil druhý raz, vo svojom päťdesiatom piatom roku, s dcérou hazrat Abu Bakra, našou matkou hazrat Áišou (radijalláhu anhá). Manželskú zmluvu (nikáh) s ňou uzavrel na príkaz Alaha ta’ala. Až do svojho odchodu na áchiru s ňou žil osem rokov. Bola veľmi múdra, bystrá, učená, zbehlá v literatúre, cudná a nábožná. Keďže mala veľmi silnú pamäť, vznešení sahábovia sa jej pýtali a mnohé veci sa od nej učili.

Všetky ostatné svoje manželstvá uzavrel z náboženských alebo politických dôvodov, alebo zo súcitu a dobroty. Všetky tie ženy boli vdovy a väčšina z nich bola v rokoch. Napríklad, keď trápenie a škody, ktoré neveriaci v Mekke spôsobovali moslimom, dosiahli neznesiteľnú mieru, časť vznešených sahábov vykonala hidžru do Habeše. Habešský panovník Nadžáší bol kresťan. Položil moslimom rôzne otázky a užasnutý zrelými odpoveďami, ktoré dostal, prijal imán. Moslimom preukázal veľa dobra. Ubajdulláh ibn Džahš, ktorý akoby prijal imán, sa však, oklamaný kňazmi, stal murtaddom (odpadlíkom od viery), aby sa zbavil chudoby, a predal svoje náboženstvo za tento svet.1 Tento prekliatec, syn Rasululláhovej tety, silou a prehováraním nútil aj svoju manželku Umm Habíbu, aby opustila náboženstvo a zbohatla. Ale keď mu manželka povedala, že radšej pristane na chudobu aj na smrť, ako by opustila náboženstvo Muhammada alejhis-salám, rozviedol sa s ňou. Očakával, že ona, potĺkajúc sa, zomrie v biede. Ale onedlho zomrel on sám. Umm Habíba bola dcérou Abu Sufjána, vtedajšieho najvyššieho veliteľa Kurajšovcov v Mekke. Rasululláh v tom čase viedol veľmi ťažké boje s kurajšovskými vojskami a Abu Sufján zo všetkých síl bojoval, aby zničil islam. Rasululláh počul o sile imánu našej matky Umm Habíby (radijalláhu anhá) a o veľmi ťažkom stave, ktorý ju postihol. Napísal Nadžášímu list a požiadal: „Chcem sa oženiť s Umm Habíbou, ktorá je tam. Uzavri môj nikáh! Potom ju pošli sem.“ Nadžáší sa už predtým stal moslimom. Preukázal listu veľkú úctu, pozval tamojších moslimov do svojho paláca a pripravil im hostinu. V siedmom roku po hidžre bol nikáh uzavretý a on im dal dary a preukázal dobrodenia. Tak Umm Habíba dostala odmenu za svoj imán a žila tam v bohatstve a pokoji. Vďaka nej našli pokoj aj ostatní moslimovia. Keďže v džanne budú ženy so svojimi manželmi, dostala radostnú zvesť o najvyššom stupni džanny, a v porovnaní s touto radostnou zvesťou sú všetky pôžitky a dobrodenia tohto sveta veľmi malé. Tento nikáh bol jedným z dôvodov, ktoré pripravili Abu Sufjána na to, aby bol neskôr poctený islamom. Ako vidno, tento nikáh ukazuje aj to, aký veľký bol Rasululláhov rozum, bystrosť, genialita, dobrota a súcit.2

Druhý príklad: naša matka hazrat Hafsa (radijalláhu anhá), dcéra hazrat Umara, zostala vdovou. V treťom roku po hidžre sa hazrat Umar spýtal hazrat Abu Bakra a hazrat Usmana: „Vezmeš si moju dcéru?“ a každý z nich povedal: „Nechaj ma porozmýšľať.“ Jedného dňa, keď boli všetci traja aj iní u nášho Proroka (sallalláhu alejhi va sallam), on sa spýtal: „Ó Umar! Vidím, že si smutný, aký je dôvod?“ Tak ako ľahko vidno farbu atramentu vo fľaštičke, tak aj náš Prorok jedným pohľadom chápal myšlienky každého. Ak to pokladal za potrebné, spýtal sa. Keďže je pre nás fard hovoriť pravdu jemu, ba aj každému, hazrat Umar odpovedal: „Ó Rasulalláh! Ponúkol som svoju dcéru Abu Bakrovi a Usmanovi, nevzali si ju.“ Keďže si vôbec neželal, aby sa zarmútili títo traja sahábovia, ktorých najviac miloval, Rasululláh, aby ich potešil, hneď povedal: „Ó Umar! Chceš, aby som tvoju dcéru dal niekomu, kto je lepší aj od Abu Bakra, aj od Usmana?“ Hazrat Umar sa začudoval, pretože vedel, že niet nikoho lepšieho ako hazrat Abu Bakr a hazrat Usman. Povedal: „Chcem, ó Rasulalláh!“ Rasululláh povedal: „Ó Umar, daj svoju dcéru mne!“ Tak sa hazrat Hafsa stala matkou hazrat Abu Bakra, hazrat Usmana a všetkých veriacich, a oni sa stali jej služobníkmi, a hazrat Abu Bakr, hazrat Umar a hazrat Usman sa stali jeden druhému ešte bližšími a drahšími.3

Tretí príklad: v piatom alebo šiestom roku po hidžre bola medzi stovkami zajatcov vzatých z kmeňa Banú Mustalik aj Džuvajrija, dcéra Hárisa, náčelníka kmeňa. Rasululláh ju vykúpil, oslobodil a oženil sa s ňou. Vtedy všetci vznešení sahábovia (alejhimu r-ridván) povedali: „Hanbíme sa držať príbuzných rodiny nášho Proroka, príbuzných našej matky, ako otrokyne a sluhov.“ Všetci oslobodili svojich zajatcov. Tento nikáh bol dôvodom, že boli oslobodené stovky zajatcov. Naša matka hazrat Džuvajrija (radijalláhu anhá) o tom vždy rozprávala a bola na to hrdá. Hazrat Áiša hovorievala: „Nevidela som ženu, ktorá by priniesla viac dobra (chajr) a požehnania ako Džuvajrija.“4 V jednom hadíse šaríf bolo povedané: „Všetky moje manželstvá s mojimi manželkami a vydaj mojich dcér – to všetko bolo s dovolením, ktoré Džibríl (alejhis-salám) priniesol od Alaha ta’ala.“

Jedným z dôležitých dôvodov, pre ktoré sa náš Prorok viackrát oženil, bolo aj šírenie náboženstva islam. Predtým, ako bol zjavený ajat o hidžábe, to jest predtým, ako bolo ženám prikázané zahaľovať sa, aj ženy prichádzali k Rasululláhovi, pýtali sa, čo nevedeli, a učili sa. Keď Rasululláh išiel do niečieho domu, prichádzali aj ženy, sedeli, počúvali a mali z toho úžitok. Keď bol zjavený ajat o hidžábe a ženám bolo zakázané sedieť a rozprávať sa s mužmi, ktorí im nie sú mahramom, už neprijímal ženy, ktoré mu neboli mahramom. Prikázal im, aby sa na to, čo nevedia, pýtali a učili sa od jeho požehnanej manželky hazrat Áiše. Keďže sa ich prichádzalo pýtať mnoho, hazrat Áiša nestíhala odpovedať všetkým. Aby uľahčil túto dôležitú službu a zmenšil bremeno našej matky Áiše, uzavrel nikáh s toľkými ženami, koľko bolo potrebné. Stovky jemných poznatkov, ktoré sa týkajú žien, oznámil moslimkám prostredníctvom svojich požehnaných manželiek. Keby bol mal iba jednu manželku, pre všetky ženy by bolo ťažké, ba až nemožné pýtať sa jej. Aby úplne oznámil náboženstvo Alaha ta’ala, vzal na svoje plecia aj bremeno mnohých manželstiev.

Prorokove požehnané manželky

Chadídža al-Kubrá (radijalláhu anhá): Pochádza zo vznešenej a váženej kurajšovskej rodiny. Je dcérou Chuvajlida ibn Asada ibn Abduluzzu ibn Kusajja. Je prvou Rasululláhovou manželkou. Jej otec je Chuvajlid a matka Fátima. Za Rasululláha sa vydala ako štyridsaťročná vdova. Rasululláh mal vtedy dvadsaťpäť rokov. S ňou mal štyri dcéry a dvoch synov. Kým bola vdovou, venovala sa obchodu. Mala zamestnancov, pisárov a otrokov. Bola veľmi bohatá, učená a múdra. Je prvou slobodnou ženou, ktorá prijala imán. Keď sa Džibríl alejhis-salám prvý raz zjavil Rasululláhovi, on sa bol zľakol. Vyrozprával to Chadídži. Prvá uverila Chadídža (radijalláhu anhá). Neveriaci uctievali modly, neverili Rasululláhovi a posmievali sa mu. Veľmi ho trápili. Chadídža (radijalláhu anhá) ho utešovala a dodávala mu odvahu. Celý svoj majetok a statky obetovala na jeho ceste. Dvadsaťpäť rokov verne slúžila Rasululláhovi. Ani raz ho neurazila.

Odišla na áchiru v Mekke al-Mukarrama tri roky pred hidžrou, tri dni po smrti Abu Táliba, vo svojom šesťdesiatom piatom roku.

Rasululláh ju až do svojho odchodu na áchiru vždy chválil. Dokonca, keď ju jedného dňa doma chválil, naša matka Áiša to nevydržala a povedala: „Džanáb al-Hakk vám dal lepšiu, ako bola ona.“ Vtedy on povedal: „Nie! Lepšia ako ona mi daná nebola. V dňoch, keď ma všetci nazývali luhárom, ona mi verila. Keď ma všetci trápili, ona mi bola oporou. Odháňala moje žiale.“

Hazrat Chadídža a jej dcéra Fátima Zahrá sú dve zo štyroch žien, o ktorých bolo v hadíse šaríf oznámené, že sú najvyvolenejšie zo všetkých žien sveta. Treťou je faraónova manželka hazrat Ásija a štvrtou hazrat Marjam (radijalláhu ta’ala anhunna).

„Všetky moje manželstvá s mojimi manželkami a vydaj mojich dcér – to všetko bolo s dovolením, ktoré Džibríl (alejhis-salám) priniesol od Alaha ta’ala“ Hadís šaríf

Áiša (radijalláhu anhá): Je druhou čistou manželkou Rasululláha. Je dcérou Abu Bakra Siddíka. Jej matka je Umm Rúmán. Narodila sa osem rokov pred hidžrou. Nemala deti. Nikáh s ňou bol uzavretý rok po odchode Chadídži al-Kubrá na áchiru a dva roky pred hidžrou. O tri roky neskôr, v Medine, bola poctená tým, že bola uvedená do Hudžry as-saáda (Izby blaženosti). Jej rozum, bystrosť, cudnosť a takvá (bohabojnosť) boli také veľké, že vzbudzovali obdiv. Rasululláh ju veľmi miloval a veľa chválil. Jej nikáh bol uzavretý na príkaz Alaha ta’ala. Bola pochválená vznešeným ajatom. Vznešení sahábovia sa na ňu obracali, aby vyriešili svoje ťažké otázky. Keď Rasululláh (sallalláhu ta’ala alejhi va sallam) odišiel na áchiru, mala osemnásť rokov. Keďže jej idžtihád nesúhlasil s idžtihádom hazrat Aliho, v bitke pri Ťave (Džamal) bola na strane vznešených sahábov, ktorí bojovali proti hazrat Alimu. Keď bol hazrat Ali zabitý ako šahíd, veľmi sa zarmútila. Hurúfiovia ju veľmi ohovárajú. Hovoria, že nemilovala hazrat Aliho. A pritom práve hazrat Áiša odovzdala hadís šaríf: „Milovať Aliho je časťou imánu.“ Tým ukázala, že ho miluje a že ho majú milovať všetci. Odišla na áchiru v päťdesiatom siedmom roku po hidžre, v Medine, vo svojom šesťdesiatom piatom roku. Jej hrob je na cintoríne Bakí.

Savda bint Zam’a (radijalláhu anhá): Je treťou Rasululláhovou manželkou. So svojím manželom prijala imán a vykonala hidžru do Habeše. Keď sa vrátili do Mekky, jej manžel odišiel na áchiru. Rasululláh najprv uzavrel nikáh s hazrat Áišou a potom so Savdou. Savdu uviedol do svojho domu v Mekke a hazrat Áišu v Medine. Bola veľmi súcitná a cudná pani. Odišla na áchiru za čias hazrat Umara.5

Hafsa (radijalláhu anhá): Je dcérou hazrat Umara (radijalláhu anhu). Jej prvým manželom bol Chunajs. Spoločne vykonali hidžru do Habeše a do Mediny. Keď ako mladá ovdovela, otec ju ponúkol hazrat Abu Bakrovi a potom Usmanovi. Obaja sa ospravedlnili. Hazrat Umar sa zarmútil. V treťom roku po hidžre bola poctená nikáhom s Rasululláhom. Po nejakom čase sa Rasululláh s Hafsou rozviedol. Potom na pokyn Džibríla alejhis-salám s ňou znova uzavrel nikáh. Veľa sa postila a veľa vykonávala namaz. Odišla na áchiru v 41. roku po hidžre, vo svojom šesťdesiatom roku.

Zajnab bint Chuzajma (radijalláhu anhá): Veľa uctievala Alaha a veľa rozdávala almužny. Predtým bola manželkou Abdulláha ibn Džahša. Abdulláh bol synom Rasululláhovej tety Umajmy. Stal sa šahídom v bitke pri Uhude. Hoci bola poctená nikáhom s Rasululláhom, o osem mesiacov odišla na áchiru.6

Umm Salama (radijalláhu anhá): Volala sa Hind. So svojím manželom Abu Salamom vykonala hidžru do Habeše medzi prvými. Abu Salama, brat Ubajdulláha ibn Džahša, syna Rasululláhovej tety Barry, odišiel na áchiru v Medine, vo štvrtom roku po hidžre, na následky rany utŕženej v bitke pri Uhude. Umm Salama neprijala ponuky na sobáš od Abu Bakra a Umara. Bola poctená nikáhom s Rasululláhom. Odišla na áchiru v päťdesiatom deviatom roku, v Medine, vo svojom osemdesiatom štvrtom roku. Je poslednou z Prorokových manželiek, ktorá odišla na áchiru.7

„Nie! Lepšia ako ona (ako Chadídža) mi daná nebola. V dňoch, keď ma všetci nazývali luhárom, ona mi verila. Keď ma všetci trápili, ona mi bola oporou. Odháňala moje žiale“ Hadís šaríf

Džuvajrija (radijalláhu anhá): Bola dcérou Hárisa, náčelníka kmeňa Banú Mustalik. Bola zajatá v bitke pri Murajsí, v piatom roku po hidžre. Jej manžel, ktorý bol jej bratrancom z otcovej strany, padol v bitke. Mala dvadsať rokov a bola veľmi krásna. Podľa jedného podania, keď bola Džuvajrija vystavená na predaj, jej otec priviedol do Mediny stádo tiav, aby ju vykúpil. Nechcelo sa mu dať dve najlepšie ťavy, a tak ich skryl za mestom. Rasul alejhis-salám mu povedal: „Priveď aj tie dve ťavy, ktoré si skryl na takom a takom mieste.“ Háris sa začudoval a prijal imán spolu s dvoma synmi a mnohými ďalšími ľuďmi. Rasul alejhis-salám vzal ťavy a vrátil mu dcéru. Aj dcéra prijala imán. Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) požiadal jej otca o Džuvajriinu ruku a uzavrel s ňou nikáh. Odišla na áchiru v päťdesiatom šiestom roku po hidžre.

Zajnab bint Džahš (radijalláhu anhá): Bola dcérou Rasululláhovej tety Umajmy a sestrou Abdulláha ibn Džahša. Jej otec sa volal Burra. Keďže neprijal imán, prezývali ho Džahš. Zajnab bola medzi prvými, ktorí prijali imán.

Náš Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) ju najprv vydal za svojho adoptívneho syna Zajda ibn Hárisu. Keďže Zajd nedokázal dbať o Zajnabino právo, v treťom roku po hidžre sa rozviedli. Rasul alejhis-salám sa s ňou chcel oženiť. Keď to Zajnab počula, od radosti vykonala dva rak’aty namazu a pomodlila sa: „Pane môj! Tvoj Rasul ma žiada za manželku. Ak si mi určil, aby som bola poctená tým, že budem jeho manželkou, daj ma Ty jemu.“ Jej modlitba bola prijatá a bol zjavený tridsiaty siedmy ajat súry al-Ahzáb, ktorého význam je: „Keď potom Zajd uskutočnil, čo od nej chcel (to jest keď sa so Zajnab rozviedol), My sme ti ju dali za manželku.“ Keďže Zajnabin nikáh uzavrel sám Alah ta’ala, náš Prorok (sallalláhu alejhi va sallam) osobitne nikáh neuzavieral. Zajnab (radijalláhu anhá) bola na to vždy hrdá a hovorievala: „Každú ženu vydáva jej otec. Mňa však vydal Alah ta’ala.“ Vtedy mala tridsaťosem rokov. Odišla na áchiru v dvadsiatom roku po hidžre, vo svojom päťdesiatom treťom roku.8 Mala veľa dobra (chajr) a dobročinnosti a veľmi rada rozdávala almužny. Bola zručná aj v ručných prácach. Čo vyrobila a všetko, čo sa jej dostalo do rúk, dávala príbuzným a chudobným. Kalif Umar dával každej z čistých Prorokových manželiek po dvanásťtisíc dirhamov. Zajnab bint Džahš ich, len čo ich dostala, všetky rozdala ako almužnu. Hazrat Áiša ju za to veľmi chválila. Hadís šaríf „Z mojich manželiek sa ku mne prvá pripojí tá, ktorá je najštedrejšia“9 oznámil, že ona prvá odíde na áchiru, pretože najviac rozdávala almužny.

Nehanebný a ohováračský francúzsky básnik Voltaire napísal vo veršoch divadelnú hru o tom, ako si Rasululláh vzal hazrat Zajnab za manželku, plnú vymyslených a podlých ohovárok, ktoré sú úplne v rozpore s dejinami, udalosťami a podaniami. Tento škaredý a odporný spis, nedôstojný človeka literatúry a myslenia, sa zapáčil jeho veľkému nepriateľovi, pápežovi, ktorý ho bol vylúčil z cirkvi, a pápež mu napísal lichotivý list. Kalif moslimov, sultán Abdulhamíd-chán II., keď počul, že sa táto hra bude hrať na javisku, poslal ultimátum vládam Francúzska a Anglicka a hneď tomu zabránil, a tak celé ľudstvo vyslobodil z hanebnej podlosti.

Hazrat Safíja (radijalláhu anhá): Bola dcérou Hujajja ibn Achtaba, náčelníka chajbarských Židov. V Chajbare bola zasnúbená s jedným Židom. Potom sa vydala za veľmi bohatého Kinánu ibn Hakíka. V siedmom roku po hidžre, keď bol dobytý Chajbar, bola zajatá aj Safíja. Pripadla do Rasululláhovho podielu a on ju oslobodil; prijala imán a bola poctená nikáhom s Rasululláhom. Odišla na áchiru v päťdesiatom roku po hidžre v Medine.10

Umm Habíba (radijalláhu anhá): Bola dcérou Abu Sufjána ibn Harba ibn Umajju a sestrou hazrat Muáviju. Jej matka sa volala Hind. So svojím manželom Ubajdulláhom ibn Džahšom sa stala moslimkou a vykonala hidžru do Habeše. Keďže sa jej dcéra Habíba narodila v Habeši, aj ona sama sa stala známou pod kunjou Umm Habíba (Habíbina matka). Jej manžel sa tam, oklamaný kňazmi, stal murtaddom a zomrel. Zostala sama, v cudzine a chudobná. Povedala: „Neopustím náboženstvo Rasululláha.“ Rasululláh (sallalláhu alejhi va sallam) sa s ňou chcel oženiť, aby ju potešil. V siedmom roku po hidžre napísal list Nadžášímu. Na tento Prorokov príkaz Nadžáší uzavrel jej nikáh s Rasulom al-akram a poslal ju do Mediny. Odišla na áchiru v štyridsiatom štvrtom roku po hidžre v Medine.

Hazrat Majmúna (radijalláhu anhá): Volala sa Barra a Rasululláh jej dal meno Majmúna. Majmúnin manžel už bol odišiel na áchiru. Keď sa po dobytí Chajbaru išlo do Mekky na umru, na spiatočnej ceste do Mediny bola poctená nikáhom s Rasululláhom. V päťdesiatom treťom roku po hidžre ochorela v Mekke. Povedala: „Vyneste ma z Mekky! Lebo Rasululláh mi oznámil, že odídem na áchiru mimo Mekky.“ Keď ju vyniesli, odišla na áchiru na mieste, kde s ňou Rasululláh uzavrel nikáh (na mieste zvanom Sarif).11

Hazrat Márija (radijalláhu anhá): Prijala imán, keď bola Prorokovou otrokyňou, a bola poctená jeho nikáhom. Keďže ju ako dar poslal Mukavkis, vládca Egypta a Alexandrie, jej pôvod (rod) a rok narodenia nie sú presne známe. Rasul al-akram mal s našou matkou hazrat Márijou syna menom Ibráhím. Hazrat Márija bola veľmi pokojná, tichá a skromná. Odišla na áchiru v posledných rokoch kalifátu hazrat Umara, roku 637 (v 16. roku po hidžre). Je pochovaná na cintoríne Bakí.12

Hazrat Rajhána (radijalláhu anhá): Stala sa moslimkou, keď bola Prorokovou otrokyňou. Pochádzala z kmeňa Banú Kurajza, zo Židov, ktorí žili v Medine. Jej rod je: Rajhána bint Šam’ún ibn Jazíd, alebo Rajhána bint Zajd ibn Amr ibn Hanafa ibn Šam’ún ibn Jazíd. Rok jej narodenia nie je presne známy. Odišla na áchiru pred Prorokom, roku 631 (v 10. roku po hidžre), v Medine. Je pochovaná na cintoríne Bakí.13

„Milovať sajjidov a šarífov vedie k tomu, že človek pri poslednom výdychu odíde s imánom“ Abu Mudžáhid Enver ibn Názif (rahmatulláhi alejh)